Riekanky

Vybrané slová, to sú chúďatká!
Ktože ich pritúli? Kto ich pohladká?
Nechcú ich deti ani zvieratká.
Žiačik, ten od nich radšej uteká.
Ba vyhne sa im zďaleka.
Aj somárik si híka:
"Hí -í-í, mne celkom stačí mäkké í."
Spod chobota si trúbi slon:
"Načo mne je ypsilon?"
I líška, ba i pipíška
len mäkkému í sa prilíška.

A čo on, ypsilon?
Keď ho teda nik neľúbi,
odišiel smutný na huby.
Tu zbadal rýdzik. Zazrel rysa.
A tie? Oňho priam trhali sa.
"Podobný si mi ako brat,
v lese vedľa by si mohol stáť,"
ťahá ho rýdzik za nohu.
"Nie!" povie chytro šelma-rys.
"Ku mne a hneď on musí ísť!"
A už ho vlečie k brlohu.
Vtom zľava trieli silný býk:
"Aj ja by som chcel s tebou byť!"
Aj sova výr ho pozýva sprava.
A milučko sa k neemu správa.
Ypsilon stratil od dojatia slová.
A ostal bývať vo vybraných slovách.

V zošite sa pobili
býk, bylina, kobyly.
Pri bystrine v jednej kope
sú vybrané slová po „bé“.
Bijú sa tieto bytosti:
Bum! pod rebrá, do kostí...
Bystrý byvol z Bystrice  
kmáše slabých za štice!

Osol a vôl
sadli za stôl.
Keď vstúpil klokan,
vôl zložil vokáň.

Jedna malá myš nevie,
kde má skrýš.
Ale jeden rys
vybehol na mys,
do jablka spravil hryz.
A tá naša kobyla
celý svet by dobyla.
Myslíš, že by býk skryl rýľ?
Taký zvyk on nemáva,
ale po tom pasienku
každé ráno beháva
a byľ po byľke jedáva.

Rýchly Bystrík z Bystrice
chytá ryby na udice.
Pozná na nich rôzne fígle,
ryby sa však tvária hrozne.
Rád sa s úlovkami pýši
a ukrýva v svojej skrýši.
Zvyčajne ich nájde mama
a s ryžou ukuchtí sama.

Myslela si myš, že má dobrú skrýš.
Rovnako si myslel rys, keď sa skryl za mys.
Odrazu prišla kobyla, bez rýľa skrýšu dobyla.
Len býk má taký zvyk, že neobýva mys,
lebo tam býva ryšavý rys.

Starký, ty si moje zlato,
dnes je tvoja oslava.
Ďakujem ti najmä za to,
že vieš lásku rozdávať.

V srdci jej máš ozaj veľa
a každému nadelíš,
múdry si a spravodlivý,
že rozdiely nerobíš.

Tak ti želám pevné zdravie,
nech vždy sviatok v duši máš.
My sme radi, že ťa máme,
že si s nami, že si náš.

Starká moja milovaná,
dám ti božtek na líce
a chcem sa ti poďakovať
za srdiečko horúce.

Za lásku a trpezlivosť,
ktorých máš vždy dostatok
a každý deň, keď som s tebou,
že premeníš na sviatok.

Buď tu s nami ešte dlho,
nech sa spolu tešíme,
že ti v očiach svieti slnko
a že sa tak ľúbime.

Prísny, ale spravodlivý
a tiež dobrý kamarát.
Neváha, keď treba pomôcť,
preto ho má každý rád.

Najprv práca, potom oddych,
aj to ma už naučil.
Keď z roboty prišiel domov,
bicykel mi opravil.

Ale hneď mi pripomenul:
Teraz si ty na rade.
Zoberieme rýľ a hrable,
pomôžeš mi v záhrade.

Úlohy mám napísané,
dobre, ocko, idem už.
Verím, že aj ja raz budem
tak ako ty - správny muž.

Za lásku jej radosť vrátim
a veselé ohníčky
nech vždy hrajú, nech len svietia
v očiach mojej mamičky.

Za tú veľkú obetavosť
dôveru jej darujem,
nech vie, že ju veľmi ľúbim
a nikdy ju nesklamem.

Za tie noci nedospaté,
keď ma trápi horúčka,
za srdiečko tvoje zlaté
ďakujem ti, mamička.