Riekanky

Malý, veľký, neporiadny
navštevuje jej brány.
Spolu sa tu stretávame,
zrnko šťastia zasievame.

Škola, tá má veľké ústa,
stále nás len volá.
S úsmevom a  bezstarostní
vraciame sa k nej znova.

Od jari až do jesene,
hravo múdrosť do hlavy seje.
Všetkým dáva vedomosti,
každý túži po múdrosti.

Veľa si nás naučila,
naša milá škola.
Pred vedou a učením
ešte nikto neunikol.

Žijem krásny sen,
kde ružový je svet.
Škola je v ňom našou matkou,
skúškami prechádzam hladko.
Učenie je naším otcom,
prikladám mu dôraz so cťou.
Každý predmet je správny brat,
o vedomosti sa podelí rád.
Tabuľa je dobrou sestrou,
učiteľ nás vždy pošle správnou cestou.
Škola je pre mňa veľkou šťastnou hrou,
pretože je presiaknutá múdrosťou.

Hudba je to, čo básnik
nevie vyjadriť slovami.
Je ako vypovedané
z nevypovedaného,
ako nežný vánok,
čo aj neživé prebudí.
Je ako krásna dúha,
čo vlastní všetky farby sveta.
Ma rôznu chuť
a preto nechutí rovnako.
Je to niečo
čo nemožno chytiť rukami.
Súhrn tónov
zachytáva iba
náš sluch a našu dušu.

Na svete je mnoho detí ,
slnko na nich rovnako svieti.
Prišli sme na to, áno, hurá!
Slnko k sebe všetky deti
bez rozdielu volá.

Či si biely a či čierny,
my sme kamaráti verní.
S priateľmi si uţívaj
a v srdci ich zachovaj.

Integrácia je tu,
chyť priateľa za ruku.
Nezabúdaj na to!
Priateľ je nad zlato.

Život je ako krásny raj,
kto sa snaží, ten ho má naj.
Sú chvíle veselé a príjemné,
ale aj smutné a pochmúrne.

Prežime ho s nadhľadom,
prežime ho s úsmevom.
Prežime ho tak,
aby sme neklopili zrak.

Človek mieni,
život mení.
Netreba ho plánovať,
ale si ho užívať.

Často sa pýtam, čo je šťastie.
Je to ilúzia, je to túžba, ktorá rastie?

Každý z nás si šťastie tvorí sám,
z ktorého utŕžime aj pár rán.

Aj keď ráno vstaneš zlou nohou
vždy sa nájde niekto, kto by ti rád pomohol.

Často si myslíme, že nás šťastie obchádza,
nie je to tak, šťastie si každý sám nachádza.

Šťastie je zmes pocitov, ktoré v srdci hrejú,
je to stav, ktorý ťa obleje nádejou.

Po každej búrke vyjde slnko,
šťastie ťa skúša, či vydržíš toho toľko.

Moje šťastie je moja rodina,
je moje všetko, je moja kvetina. ♥ :)
 

Deň čo deň smiať sa chcem,
radosť rozdávať viem.
Môj úsmev mi nikto nevezme,
na tvári mi vždy ostane.
Oči sa mi krásne trblietajú,
radosťou celé prekvitajú.

Úsmev ti darovať viem,
radosť ti hneď priveziem.
A tak sa smejeme dvaja,
nech nám oči krásne žiaria.

Nebudete mi veriť, deti,
ale prišiel mi mail z inej planéty.
Ako sa to stalo?

Keď  ráno vstávam,
nerada sa hrávam,
ale teraz prišlo na um mi,
že do počítača žmurknem si.
Keď som ho otvorila,
na mail som sa pozrela.
Čítam, čítam, zrazu vidím,
že mi prišiel mail úplne z inej planéty...
Tak som sa  zľakla,
až som myslela, že dušu vypustím.
Ale zaujal ma a tak čítam a čítam,
až dočítam a pozerám sa ako zmrazená...
Čo to asi znamená!

Mimozemšťan píše mi,
že sa so mnou stretnúť túži.
Vyhoviem ja jeho duši!
Počkám ho ja na úsvite,
u nás doma na balkóne.
Veru, som ho aj čakala,
deň i noc som nespala.
Zrazu vidím, už sa blíži      
už sa valí, už je tu.
Priletel si na tanieri
a z okienka sa na mňa škerí.
Vystúpil a ku mne kráča.
Ruku podáva a pritom rozpráva:
„Ddobly den, jja ssom Vsadeskkok
a priisiell somm k tebee naa skook.
Chhcemm bit tvooj kamalaat
aa ukazat tii zivoot naas.“

Také dačo som nikdy  nevidela,
ale čo, veď to je mimozemšťan!
„Áááááááááá,“ skríkla som
a šup sa preč, veď ma veru ešte
zoberie so sebou preč.          

Či mám rada svoju reč?
Tu odpoveď určite vieš!

Pre mňa je to sladko dýchať,
po slovensky vravieť, písať.

Či mám rada svoju vlasť?
Tu otázku mi netreba klásť!

Slovensko  je moja vlasť,
žiť v ňom je pre mňa slasť

Krásne hory, krásne lesy,
všetci spolu žijeme si
v našej krásnej vlasti.

Veľká Fatra, Malá Fatra
Tatry Nízke, Vysoké,
našej vlasti pýcha.
Radi sa tam vyberieme
a tie krásy pozrieme.

Naše hrady, zámky, parky,
zavedú nás do rozprávky.
Inde by som nechcel žiť,
veď Slovensko je môj hit.