Riekanky

Červený môže byť svet,
červený môže byť kvet,
človek, ktorý sa hanbí.
i srdce, ktoré láskou sa sfarbí
Mám rada červené veci.
No najradšej mám rada
červené spoľahlivé  srdce.       

Priletel k nám jeden pán,
voláme ho Tichopán.
Je tak trochu nesmelý,
spoznáme ho niekedy?
Možno áno, možno nie,
priznám sa , asi nie.
Ticho príde vždy,
keď chceme,
neznáša,
keď vykríkneme.
Je to proste čudný pán,
voláme ho Tichopán.

Tanec - to je moja radosť,
mašle -  to je starosť!
Sukničku mám zelenú,
netancujem pre odmenu.

Pán stojí na dvore, pozerá sa,
čo sa deje na jeho dvore.
Pes chytá mačku,
asi sa hrajú na naháňačku.
Keď tu mačka zbadá myš,
chystá sa ju ulapiť,
ale vtom ju pes vyplaší.
Keď sa pán na  dvore na to díva,
povie si: „Aha, aj takéto priateľstvo býva!“

Bolesť
O ktorej isto každý vie
Len ťažko je si na ňu zvyknúť
Emócie ľútosti
Strach zo sĺz
Ťažkosti a starosti

Prečo slnko  nesvieti
na všetky deti rovnako?!

Mier  je náš priateľ,
veľký bádateľ.
Pred vojnou nás vždy chráni,
na každej stráni.
Mier je vzácny,
čarokrásny.
Každého z nás má rád,
je náš najlepší kamarát.

Ja som malá popleta,
kričím stále do sveta,
že zabúdam stále
niečo iné,
zostáva to všetko
na mojej mamine.

Mamička je moja zlata hviezdička,
ktorá svieti na mojom nebi.
Ukazuje cestu,
ktorou mám kráčať.
Svieti jasne každý deň
a ukazuje smer
na cestičku
môjho života.

Mamička je ružička,
ale bez tŕnia
Každý deň
keď sa prebudím,
cítim jej vôňu.
Jej vôňa
je ako čerstvo
zakvitnutá ruža,
ktorá však  nikdy
nezvädne.

Iskry šťastia v srdci mám,
keď lásku rozdávam.
Veľký úsmev na tvári
rozžiari aj očká mojej mamy.
Je to pocit krásny,
na prvý pohľad vzácny.
Úsmev plný radosti,
keď nie sú žiadne starosti.