Riekanky

Podaj mi ruku, kamarát,
na cestu vydáme sa spolu.
Nájdeme zázrak života,
radosť a šťastie v detských očiach.
Objavíme krajinu zázrakov,
kde mier kvitne ako kvet
a láska svieti ako slnko.
Kde detský smiech
počuť ako vtáčí trilkot
a radosť prelína sa ako voda
šumiacich riek.
Je to  krajina
ľudských rúk.

Na svete by nebolo ťažko,
ak by sme žili ako Janko Hraško.

Malý, bystrý, zvedavý,
zvládne všetky problémy.

Hoc je ako pierko ľahučký,
skonzumuje bryndzové halušky.

Kúsok sveta prejde hravo,
aby sa priučil dobrým mravom.

Maličký je  sťa hrášok,
ale prešiel už mnoho prekážok

Múdrosťou prerástol ľudstvo,
podal svetu nové sústo.

Veď aj človek celkom malý,
dokáže veľké objavy.

Janko Hraško, ty si chlap,
každé dievča ťa chce mať.
Výber máš, veru, ťažký,
 no malý si za tri hrášky.
Ale to vôbec nevadí,
mať ťa za svojou
životnou láskou vyprevadí.
Však z hráška vyrastie hrach,
bude aj z teba veľký chlap.

Majestátne  hory, lesy a
ty myslíš stále  kde si.
Lúky plné kvetov, žlté klasy na poli,
prekrásny to pohľad po okolí.

Mestá, dediny plné dobrých ľudí,
spev vtákov, čo ťa milo budí.
A ty stále zostávaš z toho nemý?
Kde si? No predsa v svojom rodnom  kraji!

Môj rodný kraj je pekná dedinka,
tam žije moja celá rodinka.
Tam aj ja uzrela som svetlo sveta
ako veľmi šťastné dieťa.

Tu príroda je k nám milá,
všetkým by nás obdarila.
Zdravým vzduchom, čistou vodou,
kraj môj, navždy si už v srdci mojom.

Slovo mama znamená
krehkosť, lásku,
no aj múdrosť veľkú.
Šťastie, lásku rozdáva
a miluje svoju rodinku.

Keby sme ju nemali
smutno by nám bolo.
No vieme, že je s nami,
a preto ďakujeme ti, mama,
za celú našu rodinku.

Moje oči sú darom z nebíčka,
dala mi ich moja pekná mamička.
Keď sa ja z radosti rozplačem,
premenia sa na studničky zázračné.
Moje oči sú darom z nebíčka,
má ich aj moja mamička.

Zazvonil mobil,
prišla SMS-ka.
Čítam medzi riadkami
sladké slovo láska.
Že nemôže už bezo mňa žiť.
že srdce jeho prestane biť.
Vraj som láska jeho jediná,
nebude po mne už žiadna iná.

Splnil sa mi tajný sen.
V mysli som vždy tajne dúfala,
nech sa tá správa od neho doručí,
že budeme žiť spolu v jednom náručí.

V minulosti v časoch dávnych
boli páni aj ľud  zbožný.
Na tom biednom človeku
panstvo držalo palicu.
Veľké krivdy sa páchali,
biedny ľud len zbojníci zastali.
Zbojník to bol človek veľký,
nebál sa on ani pánov, ani  bitky.
Bohatým často truhly vyprázdňoval,
medzi biedny ľud spravodlivo rozdeľoval.
Aj dnes by sa takí zbojníci  biednym ľuďom zišli,
aby páni  si  neboli vždy len sami sebou istí.

Krásne hory, krásne lesy,
všetci spolu žijeme si
v našej krásnej vlasti.

Veľká Fatra, Malá Fatra
Tatry Nízke, Vysoké,
našej vlasti pýcha.
Radi sa tam vyberieme
a tie krásy pozrieme.

Naše hrady, zámky, parky,
zavedú nás do rozprávky.
Inde by som nechcel žiť,
veď Slovensko je môj hit.