Riekanky

Som kto som, 
zvedavá, čo sa stane,
počujem stále niečí plač,
vidím, čo sa deje vôkol nás.
Chcem zmeniť svet,
no, som tá, čo nezmení ho hneď .
Predstieram, že sa mi to páči ,
je mi však zle, a to mi stačí.
Dotýkam sa zloby,
obávam sa, že ma zlomí.
Plačem, pretože sa mi chce.
Som tá, ktorá nezmení sa hneď.
Chápem, že som iná ,
tvrdím, že život je drina .
Snívať? Čo je to vlastne sen?"
Skúšam všetko zmeniť len.

Ocitla som sa v krajine,
v ktorej sa cítim bezchybne.
Žiadne stresy, žiadna škola,
som tu len ja a moja fantázia.
Prechádzam cestou ružovou,
lúče slnka do tváre mi bijú.
Je mi tak ako v raji,
v krajine snov
a anjelských tvárí.

Detstvo je veľká rozprávka,
kde chlapec
je  udatným princom
a dievča krásnou princeznou.
Je  veľká pláň
plná rozkvitnutých ruží,
nad ktorou ostrozraký jastrab krúži.
Lúka plná kvetov i motýľov,
ochranných krídel
anjelov.

V očiach slzy
a moje zarmútené srdce
temnotou blúdi
Strach z neznáma?
Z nesmelosti ?
To všetko ma
v živote brzdí
Kráča proti mne
Hľadám správnu cestu
v labyrinte života
Láska a neha priateľov
mi však pomáha
a strach v tej chvíli
sa stráca ako dym

Chcela by som svet vidieť ružovo,
spev vtákov naokolo,
lásku stretať  v každom kroku,
inú farbu bez obojku.
Deti sveta úsmev dajú,
je im jedno, akú ľudia farbu majú.
Svet je  ale  plný chudoby,
no všetci sme na jednej lodi.
Nebuďme už takí zlí,
veď sme predsa rovnakí.

Ľudia bez groša,
bez oblečenia, bez topánky,
vidíme ich z každej diaľky.
Učiť sa a vzdelávať,
to oni nemôžu mať.
Do úst si dačo dať,
o tom môžu len snívať.
Neprežijú bez pomoci.
Vždy smutní a veselí,
títo ľudia chudobou zaodetí.
Kúsok chleba, pohár mlieka,
o tom sníva aj malé dieťa.
Je mi smutno z tohto sveta,
takým ľuďom pomôcť treba.

Dieťa malé plače v kúte.
Úsmev na tvári
uňho dlho nevidím,
ale smutné oči, tie
sú v slzách ohnivých.
Plače ono pre rodičov,
stále hádky počúva.
Nie je z toho veľmi šťastné,
veď len smútok zažíva.

Vie pomáhať
Očistí aj tú najtemnejšiu dušu
Dáva pocit radosti
I ten najmenší tvor
Čaká na vodu, keď je súš
Každý chce s ňou splynúť,
A šaty si z nej vinúť.

Máj je lásky čas,
slniečko je v nás.
Srdce nám bije,
láskou nás hryzie.

Zaľúbené oči svietia
ako slnko žiarivé,
srdce nám lieta v hrudi
ako bláznivé.

Láska je  krásna
ako čerešňa sladká,
ako keď ťa niekto hladká,
tak čerešňovú lásku
rýchlo zjedz.

Svet ukrýva ľudí rôznych tvárí,
nie každý žije ako mucha na lekvári.
Nie každý líže med sladký,
nie každý má život hladký.
Bez hrboľov cesta nie je,
nie každé dieťa sa od ucha k uchu smeje.
Rozsvieťme však iskru v očiach,
nech svieti ako hviezdy v tmavých nociach.
Nech naša láska a svornosť
porazí neľudskú povýšenosť.
Nech všetci ľudia na svete
sú čarom lásky odetí.