Riekanky

Prázdniny sú pred dverami,
skončil sa nám školský rok,
osem týždňov máme voľno,
tešíme sa zo známok.

Dva mesiace dobrodružstiev
budeme si užívať.
A koľko dní, kamaríti?
Kto z vás to vie vyrátať?

Janko má dve staršie sestry,
ja mám bratov - dvojčatá.
Susedia sme v paneláku
a šestica zohratá.

Na prízemí býva Igor,
oproti tri dievčatá,
koľko nás je, milí žiaci?
Skúste rýchlo porátať.

Všetci spolu behávame
popri rieke alejou,
deti sa k nám pridávajú,
šport má veľa priateľov.

Pán učiteľ telocviku,
ten nás milo prekvapil.
Povzbudiť nás prišiel včera
a v cieli nás pochválil.

Filip, Igor a tiež Tonko,
traja moji priatelia,
keď niečomu nerozumiem,
radi mi to vysvetlia.

V triede nás je dvadsaťjeden,
v laviciach sme po dvaja
a sám sedí iba Jurko,
lebo stále vystrája.

Na hodinách vyrušuje,
nezmestí sa do kože.
Je nám ľúto, že je taký,
vzorom nám byť nemôže.

Jar, leto a jeseň, zima,
štyri ročné obdobia,
každé z nich je dôležité,
starosti mi nerobia.

Každé z nich má svoje čaro
a skrášľuje prírodu,
sneh nám dáva lyžovačku,
slnko dobrú náladu.

Mierne pásmo - tak sa volá
toto naše podnebie.
Ten, kto dáva v škole pozor,
určite to dobre vie.

Dva dni voľno, päť dní škola,
keď pondelok zase príde.
No tak, ako sa to volá?
Áno, správne, je to týždeň.

Päť a dva je vždy len sedem
a týždeň má sedem dní.
Každý z nich má svoje meno.
Vieš ich všetky? Povedz mi.

Rodina my nie sme veľká,
ocko, ja a mamička,
správne dievča - moja sestra
a tiež naša mamička.

Vždy šťastná/ý buď
a iným šťastie praj,
na materskú školu
s láskou spomínaj.

Mám bábiku Zuzku,
ušijem jej blúzku.
A pre druhú - Zlatku,
zase sukňu krátku.
Zo závisti vraví Zina:
Tvojim bábam bude zima.

V prvej triede biela stena
nebude už opustená.
Obrázky sa vystrihnú,
špendlíčkami pripichnú.
Hotová je nástenka,
usmieva sa na Zdenka.

Nehrá futbal, nehrá šípky,
chodí s ockom chytať rybky.
Vo vode sa jedna mihá,
Vilko na ňu z brehu číha.
Držme palce Vilovi,
nech tú rybku vyloví.