Riekanky

Ferko má dnes desať rokov,
je to veľká udalosť,
tak si pozval spolužiakov
do záhrady na slávnosť.

Z triedy prišlo osem dievčat
a chlapcov až o šesť viac,
aha, ide pán učiteľ,
kričí Ferko neveriac.

Každý má tam kamaráta,
prúdi živý rozhovor,
iba Katka ešte ráta,
koľko má dať príborov.

Janko má dve staršie sestry,
ja mám bratov - dvojčatá.
Susedia sme v paneláku
a šestica zohratá.

Na prízemí býva Igor,
oproti tri dievčatá,
koľko nás je, milí žiaci?
Skúste rýchlo porátať.

Všetci spolu behávame
popri rieke alejou,
deti sa k nám pridávajú,
šport má veľa priateľov.

Pán učiteľ telocviku,
ten nás milo prekvapil.
Povzbudiť nás prišiel včera
a v cieli nás pochválil.

Filip, Igor a tiež Tonko,
traja moji priatelia,
keď niečomu nerozumiem,
radi mi to vysvetlia.

V triede nás je dvadsaťjeden,
v laviciach sme po dvaja
a sám sedí iba Jurko,
lebo stále vystrája.

Na hodinách vyrušuje,
nezmestí sa do kože.
Je nám ľúto, že je taký,
vzorom nám byť nemôže.

Dva dni voľno, päť dní škola,
keď pondelok zase príde.
No tak, ako sa to volá?
Áno, správne, je to týždeň.

Päť a dva je vždy len sedem
a týždeň má sedem dní.
Každý z nich má svoje meno.
Vieš ich všetky? Povedz mi.

Rodina my nie sme veľká,
ocko, ja a mamička,
správne dievča - moja sestra
a tiež naša mamička.

Mám bábiku Zuzku,
ušijem jej blúzku.
A pre druhú - Zlatku,
zase sukňu krátku.
Zo závisti vraví Zina:
Tvojim bábam bude zima.

V prvej triede biela stena
nebude už opustená.
Obrázky sa vystrihnú,
špendlíčkami pripichnú.
Hotová je nástenka,
usmieva sa na Zdenka.

Nehrá futbal, nehrá šípky,
chodí s ockom chytať rybky.
Vo vode sa jedna mihá,
Vilko na ňu z brehu číha.
Držme palce Vilovi,
nech tú rybku vyloví.

Nezavrela Vierka
na izbičke dvierka.
Už je v dome veľký ruch,
dvere robia buch, buch, buch.
Na Vierku sa mama hnevá:
Prečo robíš taký prievan?

Z plastelíny Uršuľka,
panáčika ušuľká.
Dlhé ruky, krátke nohy,
na chodenie nemá vlohy.
Keď ho stisne do dlane,
guľka z neho ostane.