Riekanky

Ráno kráčam do škôlky 
cez deň behám, skáčem
na obed sa napapám
a v noci si pospím.

Ťapi ťapi ťap,
robme všetci tak.
Zodvihnime ruky hore,
zaťapkajme si do vôle.
ťapi, ťapi ťap,
robme všetci tak.

Keď sa ja natiahnem,
vysoko dočiahnem.
Keď sa ja skrčím
zeme sa chytím.
Potom si ľahnem
ani sa nehnem.
Sadnem, kľaknem,postavím,
veselého šaša urobím.

Vybrané slová, to sú chúďatká!
Ktože ich pritúli? Kto ich pohladká?
Nechcú ich deti ani zvieratká.
Žiačik, ten od nich radšej uteká.
Ba vyhne sa im zďaleka.
Aj somárik si híka:
"Hí -í-í, mne celkom stačí mäkké í."
Spod chobota si trúbi slon:
"Načo mne je ypsilon?"
I líška, ba i pipíška
len mäkkému í sa prilíška.

A čo on, ypsilon?
Keď ho teda nik neľúbi,
odišiel smutný na huby.
Tu zbadal rýdzik. Zazrel rysa.
A tie? Oňho priam trhali sa.
"Podobný si mi ako brat,
v lese vedľa by si mohol stáť,"
ťahá ho rýdzik za nohu.
"Nie!" povie chytro šelma-rys.
"Ku mne a hneď on musí ísť!"
A už ho vlečie k brlohu.
Vtom zľava trieli silný býk:
"Aj ja by som chcel s tebou byť!"
Aj sova výr ho pozýva sprava.
A milučko sa k neemu správa.
Ypsilon stratil od dojatia slová.
A ostal bývať vo vybraných slovách.

Vyprali si húsky
na potoku blúzky
do biela.
Lebo zajtra bude
nedeľa.

Hľadá slimák zámočníka.
Stratil dierku od kľúčika.

Bola tu a už je fuč.
načo mu je od nej  kľúč?

Žije v strachu o svoj dom.
Radšej býva stále v ňom.

Kúpili si stonožky
do papučiek ponožky.
Obuli ich na nôžky,
utreli o rohožky.

Cupki-capki štyri labky,
naľakal sa bocian žabky.
Žabka jemu iba: kvak:
A on potom medzi mak.

Už sa nosia podkolienky,
kocúr ide n snežienky,
pieseň letí cez chotár!
naozaj, už je tu jar.

Obdĺžnik je hranatý,
ako štvorec  rohatý .
Ibaže je dlhší pán,
nakreslím ho celkom sám.