Riekanky

Prezradím vám ja som kruh,
tento štvorec je môj druh.
Aj trojuholník prišiel k nám,
veľmi rád mu ruku dám.
Neuhádol by však nik,
patrí k nám aj obdĺžnik.

Očká, očká, pozerajte! Ušká, ušká, počúvajte!
Rúčky, vy nič nechytajte, a vy, nôžky, nešúchajte,
len ma pekne počúvajte!

Abrakadabraka, simsala bim,
hlučného škôlkara na mušku premením.
Keď sa už utíšim, rovno sa pozriem,
už som samé ucho, čo nové sa dozviem.

Len čo vstanem z postele
už aj cvičím vesele.
Ruky hore,ruky dolu
od seba a zase spolu.
Čupnem, vstanem, podskočím,
veselon sa zatočím.

Čisté rúčky máme
tak si zatlieskame,
do okienka kuki-kuk
a už deti ani muk.

Hore  je slniečko,
dolu je zrniečko,
vpredu je nos
a vzadu chvost.

Jedného dňa zavčas rána,
zavŕzgala školská brána.
A ten vrzgot, milé deti,
až k slniečku hore letí.

Vystrčilo z perín nos,
veď spania už bolo dosť.
Prekvapene hľadí dole,
na deti na školskom dvore.

Myslelo si, slnko milé,
že na výlet sa zas ide.
Deti mu však kričia zdola:
- začína sa nám dnes škola.

Sedí strašiak v maku,
dáva pozor na vtákov.
Lebo vtáčik zobi - zob
a mak z makovičky je už von.

Dobré ráno, slnko vstalo,
na detičky zavolalo:
„Poďte deti, poďte von,
pobehať si na náš dvor.“
Deti vyšli, poskackali,
na slniečko zamávali.
Prišiel vetrík fú – fú – fú,
zahnal deti z dvora dnu.

Jogurtiky rada mám,
vždy si na nich pochutnám.
Jahodový, kakaový,
malinový, jablkový.
Všetky chute kupujem,
s chuťou si ich potom zjem.

Skáče lopta maličká.
Kamže skáčeš, loptička?
Na ihrisko do trávičky,
nech sa hrajú detičky.