Riekanky

Abeceda hravá je,
na všetkých sa usmeje.
Slovesá sú kolesá,
ktoré utekajú do lesa.

Príslovky, číslovky, zámená,
sú také ťažké,
že nás bolia kolená.

No keď príde diktát veľký,
po učení sa na nás smejú
zo žiackej knižky jednotky.

Moja dedina
je ako väčšia malina.
Okolo sú lesy, lúky a aj kvety,
počujem, ako kričia deti.
Šumia lesy, žblnkoce vodička,
možno sa u niekoho
nájde aj kravička.
Môj svet je ako kvet.
Je to môj raj,
ktorý je pre mňa naj...

Spomínaš, kto ti zotrel slzu z tváre?
Spomínaš, kto ťa jemne pohladil?
Kto ti do úst vložil nežne slová?
Bola to mama.
Slovo zložené z dvoch slabík,
ktoré ako prvé si prečítal zo šlabikára.
Práve ona ti vložila na jazyk
hŕbu slov, ktoré poznáš.
Práve ona  ťa naučila,
že materinská reč
dieťa s matkou spája.
Aj  to, že  krásu máš vnímať slovom
a hľadať v ňom dôvtip, um i múdrosť.
Už teraz viem, že moja slovenčina
je pre mňa nádherný kvet,
ktorým mi mamka osladila
môj  krásny detský svet.
A hoci v budúcnosti
aj zlo bude trápiť moju dušu,
nebojím sa, neobávam,
slovenčina moja zdolá
aj tú najťažšiu skúšku.

Keď mamu zbadám,
rýchlo k nej bežím.
Hopi-cupi, už som tam,
mama, ja ťa rada mám.
Aj keď veľa práce máš,
vždy sa, mama, so mnou hráš.
Učíš  ma a pritom  aj
krásne slová vyriekaš:
„Dcérka, ty si poklad môj.“

Znečistená, zabudnutá, špinavá.
Smúti, plače, neusmieva sa.
Dokedy si ju nebudeme všímať?

Idem ráno cez  les
pozrieť  zelené kráľovstvo aj dnes.
Vznešený hlas počuť hneď,
ním ožíva celý les.
Potôčik si ticho šumí,
vôňa lesa láka ľudí
Vetrík sa tiež raduje
že púpavu sfukuje.

Ovocie je zdravý vitamín,
ak si ho kúpiš,
na zdraví sa prejaví.
Nemusí ti ani veľmi chutiť,
no poviem ti jedno,
od ovocia bude
zdravé telo.
V obchode sa dá
ľahko kúpiť
tak si ho kúp,
nebuď lenivec.
Ak ho máš rád,
je to iná vec,
tvoje telo
bude zdravšie hneď.

Kým si slnko z očí striaslo
pavučinu oblakov,
už cestička popred školu
bola plná školákov.

Septembrový vetrík
je tiež dobrej vôle
pootváral brány
zrazu každej škole.

Dobré ráno, milá škola,
prišiel opäť deň,
keď s taškami prichádzame
do tých tvojich stien.

Do tých čistých tried a lavíc,
do tých známych dvier;
Leto ušlo z kúpaliska,
prišiel september.

Dobré ráno, školské múry,
biele paláce!
Vraciame sa oddychnutí
znova do práce.

Zvoní zvonček,
nie ten z poľa.
Vitaj, školák, škola volá!

Blúdim školskou krajinou,
cigareta sa stala vládkyňou.
Zdravie ľuďom zobrala,
v srdci biedu nechala.
Kto chce pevne zdravý byť,
nesmie cigaretu zapáliť.
A kto zasa trucuje,
cigareta s ním rýchlo skoncuje.
Márne prosiť zasa, zas,
aby sa dal vrátiť čas.
Skúsme radšej rozum mať,
než sa smrti obávať.

Vodička už vyviera
z nádherného prameňa.
Či je teplo a či mráz
stojí tam, čaká na nás.

Na zvieratká, na nás ľudí,
kedy všimneme si jej krásy.
Chodieva  tam   babička,
teraz aj ja.
Je to naša studnička.