Riekanky

Dvere, trire, štyrire
kocúr sniva o syre.
Trere, dvere,  jednore,
šuch - a už je v komore.
Dvere, trire, store,
hop! - a už je v hore.
Už je hore na stole,
kššc, ty zlodej, marš dole.

Osol a vôl
sadli za stôl.
Keď vstúpil klokan,
vôl zložil vokáň.

Páli, a predsa oheň nie je,
pichá, a šidlo nie je.

Chodí, chodí,
a vždy je len doma.

Rastú na úbočí
sestry parádnice,
Veľké žlté oči,
biele mihalnice

Nič neje, vždy ide,
kŕmi nás i nosí,
neboj sa jej bosý.

Máj je lásky čas,
slniečko je v nás.
Srdce nám bije,
láskou nás hryzie.

Zaľúbené oči svietia
ako slnko žiarivé,
srdce nám lieta v hrudi
ako bláznivé.

Láska je  krásna
ako čerešňa sladká,
ako keď ťa niekto hladká,
tak čerešňovú lásku
rýchlo zjedz.

Tráva je prekrásne zelená,
zo štedrej zeme stvorená.
Šibalský úsmev na nás cerí,
každý jej príchod jari verí.
Ráno padajú na trávu kvapky rosy,
zahrajú zvláštnu zvonkohru hmyzej ríši.
V zime ju prikryje biela perina,
cez leto sa jej šum na lúke ozýva.

Svet ukrýva ľudí rôznych tvárí,
nie každý žije ako mucha na lekvári.
Nie každý líže med sladký,
nie každý má život hladký.
Bez hrboľov cesta nie je,
nie každé dieťa sa od ucha k uchu smeje.
Rozsvieťme však iskru v očiach,
nech svieti ako hviezdy v tmavých nociach.
Nech naša láska a svornosť
porazí neľudskú povýšenosť.
Nech všetci ľudia na svete
sú čarom lásky odetí.

Podaj mi ruku, kamarát,
na cestu vydáme sa spolu.
Nájdeme zázrak života,
radosť a šťastie v detských očiach.
Objavíme krajinu zázrakov,
kde mier kvitne ako kvet
a láska svieti ako slnko.
Kde detský smiech
počuť ako vtáčí trilkot
a radosť prelína sa ako voda
šumiacich riek.
Je to  krajina
ľudských rúk.