Riekanky

V jeseni zajac po lese behal,

vysoko na strome jablko zbadal.

Vrana ho rýchlo odtrhla z jablone.

Bác. Padajúce jablko chytil jež náhodne.

Teraz sa všetci navzájom hádajú,

každý chce jablko, preto vrieskajú.

Múdry medveď im ochotne poradil.

Jež jablko na štyri rovnaké časti rozdelil. 

Podľa ruskej rozprávky

Bola raz jedna obyčajná kobyla,
ktorá sa s bystrým býkom skoro pobila.
Býk zožral kobyle chutné byliny,
v stajni má teraz len samé piliny.

Na býka sa hnevá aj celý dobytok,
pretože nemá obyčajný príbytok.
Aby sa prestali na býka hnevať,
musel by býk v inej stajni bývať.

Tiež nesmie kobyle byliny kradnúť,
a nad obyčajným dobytkom vládnuť.
Preto musí bystrý býk už len dobrý byť,
aby mohol s celým dobytkom v stajni žiť.

Čierny krtko malý žiačik
nič nevedel neboráčik.
Neučil sa len sa hral,
všetkých krtkov zabával.
S chuťou sa mu všetci smiali,
nevedkom ho nazývali.
Nevedel B ani C,
nespočítal krtince.

Myška beží
raz, dva, tri
pod posteľ
sa rýchlo skryť,
lebo príde mačka,
bude veľká naháňačka.

Kúpili si stonožky
do papučiek ponožky.
Obuli ich na nôžky,
utreli o rohožky.

Cupki-capki štyri labky,
naľakal sa bocian žabky.
Žabka jemu iba: kvak:
A on potom medzi mak.

Anka sadla na trávičku,
húsky zašli na vodičku.
Napili sa, zagágali,
všetky rybky odohnali.

Gágal gunár na dvore,
až mu vyschlo v gágore,
húska krajšie gága,
v potoku sa mága.

Volfi - to je celkom malý,
roztomilý kocúrik.
Kožúšok má strakatý,
nechytí ho veru nik.

Šikovný je, veru, áno,
viete čo on ovláda?
Chytá myši v celej chyži
od večera do rána.

Náš malý pes Bady,
máme ho všetci radi.
Huncút on je veľký,
veď má chvostík čierny.

Jeho očká malé
hľadajú ma všade.
Labky krátke, ušká zlaté,
zase mi roztrhal gate.

A už mamka kričí:
„Dám ti, Bady, poza uši.“
Marek už ho bráni,
nedal by ho za nič.