Riekanky

Lastovička Slovenskom letela

veľa krásy po ceste videla.

Hrady, zámky, kaštiele

zažila tam chvíle vesele.

Na horách sa jej páčilo,

orlíča sa s ňou lúčilo.

Viedla jazerá, rieky, jaskyne

aj iné krasy prírodne.

Slovensko je jej domovom,

preto sa vźdy vracia s úsmenov.

Nariekala malá žabka,
že ju bolí predná labka.

Neplač, žabka, maličká,
že ťa bolí nôžička.

Príde tvoja mamička,
poláska ťa trošička.

Zavolá aj lekárku,
dá mastičku na labku.

Potom budeš skákať
a v močiari kvákať.

Kvá - kvá - kvá,
kváki - kváki - kvá!

Už je večer, neskoro,
spinkať sa mi zachcelo.
Celý deň som pracovala,
ani chvíľu neležala.

Musím sa ísť poumývať,
potom svetlá pozhasínať.
No ešte aj budík zapnúť
a mobil si na noc vypnúť.

Už aj ležím, zaspávam,
očičká si zatváram.
No zrazu mi napadlo:
Čo keď je tu strašidlo?

Uhryzie ma? Unesie ma?
Od všetkých preč odnesie ma?
Mám sa schovať pod perinu
alebo za veľkú skriňu?

Tak sa bojím, strachujem,
vôbec oči nezavriem.
A čo teraz? Čo ja spravím?
Pod perinu ja sa schúlim!

Ale, no tak! Silná som!
Vyhrám boj so strašidlom!
Nech len príde, nech ma vezme,
hneď mu aj po zadku tresnem!

Ráno kráčam do škôlky 
cez deň behám, skáčem
na obed sa napapám
a v noci si pospím.

Vyprali si húsky
na potoku blúzky
do biela.
Lebo zajtra bude
nedeľa.

Hľadá slimák zámočníka.
Stratil dierku od kľúčika.

Bola tu a už je fuč.
načo mu je od nej  kľúč?

Žije v strachu o svoj dom.
Radšej býva stále v ňom.

Obdĺžnik je hranatý,
ako štvorec  rohatý .
Ibaže je dlhší pán,
nakreslím ho celkom sám.

Trojuholník nezbedník,
celkom dobrý kúzelník.
Premieňa  sa na čiapky,
šarkanov a zástavky.
Má tri rohy rohaté,
všetky ostré,špicaté.

Štvorec  je pán hranatý,
štvorboký a rohatý.   
Štyri hrany rovnaké,
štyri rohy rožkaté.

Kruh je veľký prázdny rám
nakreslím ho celkom sám.
Okrúhly je prsteň  zlatý,                                
aj gombík,  čo zdobí šaty.