Diktáty

Najlepší kôň víťazí o hlavu pred svojím súperom. Na bratislavskom letisku vystupujú z lietadla naši tenisoví vítazi. Pri každom dupnutí sa na podlahe zvíri prach. Na našom území žili kedysi vyspelí Kelti. Za dva roky jeho žiaci neuveriteľne vyspeli. Na svoj vek je naozaj velmi vyspelý. Pod kancelárskym oknom mu celý deň vrčí jeden autobus za druhým.Hadí jed sa používa v lekárstve. Dnes slávi narodeniny v kruhu svojich príbuzných.

Igor už ako dieťa rád čítal a recitoval. V škole sa pravidelne zúčastňoval Hviezdoslavovho Kubína. Tento rok sa mu už druhýkrát podarilo postúpiť do krajského kola. V jeho kategórii sa tu stretli štrnásti víťazi okresných kôl. Súťaž začala presne podľa harmonogramu o deviatej hodine. Igor si pozorne poprezeral všetkých svojich súperov. Prvý z nich recitoval úryvok z diela Petra Jaroša. Ďalší dvaja recitátori boli veľmi sebaistí a suverénni. Igor mal obavy, ako obstojí. Prví ôsmi mali svoje vystúpenia za sebou. Deviaty nastúpil Igor. Hlas sa mu zo začiatku trochu chvel. Napokon bol spokojný s druhým miestom.

Každú zimu sa deti z našej dediny najviac tešia na zamrznutý Rybník svätého Jakuba. Tento rok zamrzol prvý raz ešte pred Vianocami. Prví preverili pevnosť jeho ľadu chlapci z horného konca. Vari desiati skúšali ostrosť svojich korčúľ od skorého rána. Potom sa k nim pridali obe učiteľkine dcéry a popoludní bol už rybník plný detí. Na brehu postávali i ôsmi premrznutí rodičia. Títo prišli strážiť najmenšie korčuliarske nádeje. Trinásti chlapci s jedným dievčaťom hrali hokej a šesť krasokorčuliarok skúšalo na opačnej strane piruety. Po zotmení rybník spustol a stíchol.

Naša základná škola je moderná trojposchodová budova. Na prízemi sú umiestnené šatne pre všetkých dvadsaťdva tried a šesť učební. Učia sa v nich žiaci prvých až tretích ročníkov. Ešte sa tu nachádza riaditeľňa, zborovňa a miestnosť pre pani zástupkyne. Na prvom a druhom poschodí majú svoje triedy starší žiaci. Študenti ôsmych a deviatych ročníkov majú svoje triedy na treťom poschodí. Títo musia niekoľkokrát denne prebehnúť po schodoch. Na druhé poschodie chodia do dvoch laboratórií a na prvé do špeciálnych jazykových učební. Keď sú hladní, musia tiež zbehnúť po štyridsiatich ôsmich schodoch do jedálne.

Rád sa vozí v prepychovom matkinom aute. Na dvore stáli dva staré a zbytočné vozy. Učitelkin syn každého pekne pozdraví. Na Vianoce posielame svojim blížkym srdečné pozdravy. Aj z vás každý zdraví známych? Celý rok bol zdravý ako ryba. Mnohé javy si starí Gréci nevedeli vysvetliť, preto si vymýšľali rôzne báje. Javí sa mu, že jeho spoločník má sokolí zrak.

Najlepší kôň víťazí o hlavu pred svojím súperom. Na bratislavskom letisku vystupujú z lietadla naši tenisoví vítazi. Pri každom dupnutí sa na podlahe zvíri prach. Na našom území žili kedysi vyspelí Kelti. Za dva roky jeho žiaci neuveriteľne vyspeli. Na svoj vek je naozaj velmi vyspelý. Pod kancelárskym oknom mu celý deň vrčí jeden autobus za druhým.

Zabi do zeme dva koly, aby sme mohli uviazať mladé jablone. Hlboko zaryl do zeme veľkým rýľom, Tvári sa, akoby mu bol ublížil celý svet. Na tvári sa jej usadil šťastný úsmev, keď zbadala dcérine deti. Na turnaji v severnej Európe si švédski hádzanári vydobyli prvé miesto. Bezchybne odbil tenisovú loptičku, čo súper nečakal.

V júli sa opäť pokazilo počasie. Poprchával chladný sychravý dážď, akoby sa schyľovalo k jeseni. Z úkrytu pod stromom bolo vidieť, ako úchytkom zasvitlo slnko. Ožiarilo na chvíľu práve sa rozvíjajúce zlatožlté vety. Onedlho navôkol osirelo a zívalo prázdnotou. Ani neďaleká húšťava sa už neozývala hlasmi vtáčích hrdielok. Ťažkých mrakov pribúdalo. Viseli nad nimi ako hrozba. Poberieme sa aj my do teplej izbičky so sipiacim samovarom a zahrejeme sa horúcim čajom.

Juj, ale sa zablyslo!“ zvolala Danka so strachom v hlase. „Vieš dobre,“ vyčítal otec synovi, „že neznášam klamanie.“ „Končím poradu,“ povedal riaditeľ a všetci prítomní si vydýchli. „Nepôjdeme zajtra na kúpalisko?“ spýtala sa Mirka kamarátok. Obzeral si obraz a s neskrývaným obdivom šepkal: „To je nádhera.“ „O chvíľu budú konečne prázdniny,“ tešili sa študenti. „Poďme už,“ zaprosili unavení plavci.

Za oných čias sa žilo ťažko. S mojimi rodičmi sme vstávali už za úsvitu a všetci spolu i s naším jediným koníkom sme sa vybrali na pole. Kráčali sme po všelijakých hrboľatých cestách-necestách. Potom sme pracovali až do obeda. Po skromnom obede som si trocha pospal, ostatní išli sami bezo mňa až pod samý kopec k prameňu občerstviť sa vodou. Keď slnko trochu oslablo, znova sme sa pustili do práce. K večeru všetkých zmáhala únava. Takíto unavení sme sa za súmraku vracali domov.