Didaktické hry

Deti sa v plytkej vode v rade položia dolu bruchom pričom sa rukami dotýkajú dna (podpor ležmo). Na daný povel sa začnú pomocou rúk premiestňovať smerom dopredu. Nohy musia vliecť za sebou bez toho, aby sa nimi dotýkali dna. Ruky vynorujú pri „krokoch“ z vody. Víťazí ten, kto dôjde skôr k určenému cieľu. Diskvalifikuje sa ten, kto sa odráža nohami od dna.

Žiaci si navlečú plutvy, dostanú švihadlo. Ich úlohou je urobiť čo najviac preskokov cez švihadlo. Je to veľmi náročná úloha. Vhodné by bolo, keby si každý žiak pred začiatkom súťaže vyskúšal aspoň trikrát zaskákať.

Najskôr žiakom vysvetlite pravidlá: Každý žiak zostane sedieť. Nesmie vstať. Ruky musí držať pri sebe. Môže len odpalovať loptu. Vedúci tímu začína vhodením lopty do svojeho tímu. Tímy vystrelia loptu z prednej časti miestnosti do zadnej časti a potom naspäť do prednej časti a svojemu vedúcemu. Keď lopta spadne, tám prehral. Víťazný tím je ten, ktorý lepšie spolupracuje a vráti loptu svojemu vedúcemu ako prvý. Každý tím má tri možnosti.

Žiaci sa rozdelia na dve družstvá. Každé družstvo má dvoje noviny. Prvý hráč v rade po odštartovaní položí noviny na zem a postaví sa na ne. Potom druhé predostrie pred seba a postaví sa zas na tie. potom vezme tie noviny, na ktorých stál predtým. Takto pokračuje až do cieľa. Ďalší žiak nastupuje, až keď hráč pred ním je už v cieli.

Na zem sa nakreslí špirála. Konce špirály označujú domčeky jednotlivých tímov. Tímy začínajú hru zo svojho domčeka. Na odhodnuté znamenie sa z každého tímu rozbehne jeden hráč po špirále. Keď sa hráči stretnú, začnú sa hrať kameň, papier, nožnice. Ten, ktorý prehrá, vyjde zo špirály von a vstúpi do nej ďalší hráč z jeho tímu. Víťaz beží ďalej rovnakým smerom ako predtým. Keď sa hráči stretnú, opakujú postup. Hru vyhráva tím, ktorý ma viac hráčov v súperovom domčeku.

Jeden zo žiakov sa stane strigou. Stojí s vystretou pravou (ľavou) rukou v predpažení. Ostatné deti stoja čelom proti „strige“ v polkruhu tak, aby sa vystretými rukami dotýkali dlane „strigy“, ktorá odrieka riekanku: „Bola som v obchode a kúpila som j . . j . . j . .“. Úmyselne naťahuje posledné slovo. Keď povie napr. jed, všetci hráči sa rýchlo rozbehnú za určenú métu (čiaru) a „striga“ ich naháňa. Hra sa opakuje, alebo sa ježibabou stáva chytený hráč. Ak však „striga“ ukončí odriekanú vetu iným slovom (jablko, jež a pod.), všetci hráči musia zostať stáť na mieste. Kto sa pomýli a vybehne, preberá úlohu ježibaby.
Poznámka: V hre nemusí byť ohraničený priestor na naháňanie a „ježibaba“ naháňa deti dovtedy, kým niektoré nechytí. Motív: Vzdelávacím momentom sa môžu stať vety so zakomponovanými vybranými slovami, takže deti sa hravou formou zdokonaľujú v gramatike. Motív: Podobne „striga“ má za úlohu vyvolávať napr. počet jabĺčok, a deti sa rozbiehajú pri čísle, ktoré je deliteľné napr. tromi. Zdokonaľujú sa v jednoduchej násobilke a pod. Motív: Podobne „striga“ má za úlohu vyvolávať napr. počet jabĺčok, a deti sa rozbiehajú pri čísle, ktoré je deliteľné napr. tromi. Zdokonaľujú sa v jednoduchej násobilke a pod.

Žiaci sú zoradení do dvoch radov čelom proti sebe vo vzdialenosti 15 – 20 metrov. Rozpočítajú sa na 1. až 3. (alebo sa nazvú menami osobných áut a pod.). Učiteľ vyvolá niektoré z troch čísiel a všetci deti označené týmto číslom z určeného radu bežia k svojim protihráčom v druhom rade a udierajú im do nastavených dlaní. Udierajú trikrát, hráč po treťom údere bol vyzvaný, aby prenasledoval vyzývača až na jeho domáce miesto. Ak sa podarí vyzvanému naháňačovi dostihnúť protihráča, získava pre svoje družstvo bod.

Hráč, „rybár“ stojí medzi dvoma plochami a kričí: rybky, rybky, plávajte!“ Ostatní žiaci, „rybky“ prebiehajú okolo neho tak, aby ich nechytil. Ten, koho chytí, stáva sa „rybárom“. Úlohou „rybičiek“ je prebehnúť z jednej plochy do druhej, kde ich „rybár už nemôže chytať.
Poznámka: Veľkosť hracej plochy upravuje učiteľ podľa počtu detí i podľa spôsobu presunu detí z jednej plochy do druhej.

Deti sú rozmiestnené v priestore. Naháňať začína určená trojica hráčov, ktorí sa držia za ruky. Títo smú chytať kohokoľvek a to tak, že ho uzavrú do kruhu. Výmena naháňačov môže byť:
- chytené dieťa sa zaradí vždy na pravú stranu reťaze, hráč z ľavej strany sa stáva voľným,
- dieťa, ktoré bolo pri chytaní úspešné, stáva sa voľným; chytené dieťa sa zaradí do stredu trojice naháňačov
- každé chytené dieťa zostáva v reťazi.
Poznámka: Ak je detí viac ako 20, môžeme naháňačku začať s dvoma naháňajúcimi trojicami.

„Čierny Peter“ stojí na jednej strane ihriska, ostatní oproti nemu čakajú na povel: „Kto sa nebojí Čierneho Petra?“ Hráči odpovedajú: „Nikto!“ a vybiehajú vpred až za koncovú čiaru. Všetci chytení tvoria reťaz a po nasledovnom povele chytajú krajní hráči. Dieťa, ktoré nebolo chytené, sa stáva Čiernym Petrom.
Poznámka: Ak sa naháňačovi nepodarí po dvoch prebehoch nikoho chytiť, učiteľ k nemu vyberie ďalších naháňačov.