Didaktické hry

Učiteľ položí žiakom 10 otázok na vlastnú osobu. Iba v tom prípade, ak ho žiaci dobre nepoznajú. Žiaci zistia, ako dobre vedia odhadnúť neznámeho človeka.
- Koľko mám rokov?
- Koľko mám detí?
- Čo robím najradšej vo voľnom čase?
a) čítam knihy, b) počúvam hudbu, c) športujem
- Koľko mám súrodencov? Som jedináčik?
- Pijem radšej kávu alebo čaj?
- Mám doma psa alebo mačku?
a pod.

Žiaci píšu odpovede na papier alebo do zošita. Nakoniec hovoria správne odpovede spôsobom, aký si zvolí učiteľ.

Učiteľka si pripraví 10 obrázkov, na ktorých sú zobrazení skladatelia, resp. speváci a iní hudobníci. Žiakov rozdelí na skupiny. Po jednom obrázku ukazuje žiakom, ktorí si zapisujú mená osobností. Nakoniec príde vyhodnotenie, skupina, ktorá má najviac správnych mien, vyhráva.

Všetci žiaci sa postavia do kruhu. Pravú dlaň podajú susedovi po ľavej strane a ľavú dlaň dolu susedovi po pravej strane. Keď sa všetci držia, zostanú stáť v tichosti a rozmýšľajú nad kolobehom života a spojením svojho života so životom ostatných, od ktorých prijímame a ktorým taktiež dávame. Potom sa všetci pustia a rozprávajú o svojich predstavách, pocitoch – či boli príjemné, nepríjemné a prečo.

Žiaci si navzájom nalepia na chrbty papiere, na ktorých je už vopred napísaná formulka: „Dnes sa mi na tebe páči...“ Učiteľka pustí príjemnú hudbu. Žiaci sa voľne prechádzajú po triede a navzájom si na chrbty píšu, čo sa im dnes na kamarátovi páčilo. Keď už všetci dopísali, hru ukončíme. Každý si prečíta, čo mu ostatní napísali.

Každý žiak si na papier obkreslí dlaň, napíše nad ňu meno a potom ju pošle kamarátovi po pravej strane. Ten mu do nej napíše nejaké želanie a pošle ju ďalšiemu žiakovi, ktorý taktiež napíše nové želanie. Takto sa všetci vystriedajú a nakoniec, keď sa každému vráti jeho dlaň so želaniami, každý si priania prečíta.

Žiaci vytvoria dvojice, trojice a môžu taktiež štvorice. Ich úlohou je vymyslieť scénku. Vyberajú si z klobúka typ scénky. Vo výbere je: asertívne správanie, pasívne správanie a agresívne správanie. Pričom na každom papieriku majú napísané aj vysvetlenie tohoto pojmu. Po predvedení ich scénok dochádza k rozhovoru, ktoré správanie je najvhodnejšie. Tieto scénky môžme zaznamenamenať kamerou.

Žiakom uvedieme jednoduchý príklad receptu na dobrého priateľa, napíšeme zoznam ingrediencií potrebných pre „uvarenie, upečenie“ dobrého priateľa – 10dkg pochopenia, 40dkg úprimnosti, .... Potom tieto ingrediencie musíme postupne navzájom premiešať, pridávať, dochutiť, na záver okoreniť alebo osladiť. Podávame priateľa pripraveného podľa nášho originálneho receptu. Žiaci sa pokúsia samostatne vypracovať svoj vlastný recept na priateľa.

Zina Pavlovová, Zuzana Petrášová

Žiaci písomne odpovedajú na predložené otázky v nasledujúcej tabuľke, majú na to 2 možnosti Áno - Nie.

1. V našej triede deti baví práca v škole.
2. V našej triede sa deti medzi sebou stále bijú.
3. V našej triede je každý mojím kamarátom.
4. Niektoré deti v našej triede nie sú šťastné.
5. Niektoré deti v našej triede sú lakomé.
6. V našej triede je zábava.
7. Veľa detí z našej triedy robí spolužiakom naschvál.
8. Niektorým deťom sa v našej triede nepáči.

Pavlov, I. : Sebahodnotenie (autoevalvácia) kvality školy. Prešov, MC 1999, s. 43. ISBN 80-8045-150-8

Úlohou žiakov je nakresliť si do zošita balón (predloha je nakreslená nižšie) a vpísať do neho jednotlivé práva dieťaťa. Potom bude ich úlohou vyškrtať 5 z 10 práv, ktorých by sa v prípade nebezpečného klesania balóna k zemi dokázali vzdať. Na tabuľu 1 žiak zapisuje práva, ktoré si žiaci pri tejto aktivite cenili najviac. Ktoré práva dieťaťa boli najfrekventovanejšie? Prečo? Diskusia.

Deti majú právo byť so svojou rodinou alebo s ľuďmi, ktorí sa o ne najlepšie postarajú.
Deti majú právo na dostatok jedla a pitnej vody.
Deti majú právo na adekvátny životný štandard.
Deti majú právo na zdravotnú starostlivosť.
Handicapované deti majú právo na zvláštnu starostlivosť a vzdelávanie.
Deti majú právo hrať sa.
Deti majú právo na bezplatné vzdelanie.
Deti majú právo byť v bezpečí a aby sa im neubližovalo, alebo ich nezanedbávali.
Deti nesmú byť využívané ako lacná pracovná sila alebo ako vojaci.
Deťom musí byť dovolené hovoriť ich vlastným jazykom a vyznávať ich vlastné náboženstvo a kultúru.
Deti majú právo vyjadriť svoje názory a stretávať sa, aby svoje názory vyjadrili.

Zuzana Petrášová, Zina Pavlovová

Žiaci si do zošita nakreslia číselnú os (od 0 – narodenia, po 11 - súčasný vek). K jednotlivým číselným údajom pripíšu významné udalosti, osoby, knihy, …, ktoré ich zatiaľ najviac v živote ovplyvnili. Čítať tieto informácie budú len tí žiaci, ktorí sú ochotní. Neriešime, nekomentujeme zásadné informácie žiakov.

Zina Pavlovová, Zuzana Petrášová