Didaktické hry

Stojíme v kruhu a prvý hráč tleskne smerom k susedovi, ktorý stojí po pravej strane. Ten toto tlesknutie akoby prevezme a pošle k ďalšiemu susedovi. Tlesknutie obieha po kruhu jedným smerom 2-3x.
Vedúci hry zmení smer – a tlesknutie beží po kruhu späť, niekoľkokrát obehne kruh. Hocikto v kruhu môže zmeniť smer. Musí byť otočený k tomu od koho tlesknutie preberie a potom mu ho pošle späť. Všetci sa otočia chrbtom a tlesknutie ide jedným smerom po kruhu, potom druhým, potom znova môže hocikto z hráčov zmeniť smer. Otočení hráči chrbtom musia pozorne vnímať, kde zvuk je a kedy na nich príde rad.
Skúšame to rýchlo a stále zrýchľujeme.

Tomáško si jedného dňa vzal do školy ovocné cukríky. To ešte nevedel, aké sú tieto maškrty nezbedné. Pred hodinou hudobnej výchovy si vysypal cukríky na lavicu. Bol lakomý a chcel ich zjesť úplne sám. Nezbedné cukríky zbadali na lavici otvorený notový zošit a všetky šup-ho do zošita. Začali sa tváriť, že sú notičky. Tomáško im nahnevane povedal: „Čo to cukríky?! Veď vy ste na jedenie, vy nie ste notičky!“ Notičky mu na to: „Ty si bol doteraz dobrý chlapček, ktorý sa vedel vždy so všetkými rozdeliť. A teraz je z teba lakomec. My sme boli cukríky, ktoré boli na jedenie a tak ako ty, sme sa zmenili... na notičky, ktoré sa nejedia, ale sa bude podľa nich spievať a hrať na hudobných nástrojoch.“ Tomáško nevedel, čo má spraviť. Pokúšal sa cukríky pozbierať zo zošita, ale nedali sa. „Keď pani učiteľka príde na hodinu, bude sa rozčuľovať, že mám počas vyučovania na stole cukríky.“ Potom dostal nápad, ako ich dostať zo zošita. „Určím, na aké notičky sa hrajú. Keď uvidia, že sa s nimi chcem takto pekne hrať, hádam mi odpustia a naskáču naspäť do vrecúška. A dokonca im sľúbim, že sa vždy podelím a nebudem už taký pažravec. Potom mi už isto nebudú robiť neplechu.“ Ako povedal, tak i urobil. Určil notičky správne, ospravedlnil sa im a po hodine hudobnej výchovy sa so všetkými podelil. Cukríčky mu odvtedy už nerobili neplechu.

Vedeli by ste tiež určiť, na aké notičky sa hrali cukríčky?

Bc. Eva Honcová

Pripravíme si orchestrálnu alebo zborovú nahrávku. Jedného žiaka pošleme za dvere (hádajúci). Žiaci sa posadia/postavia do kruhu a dohodnú sa, kto bude tajný dirigent. Potom zavoláme hádajúceho do triedy a pustíme hudbu. Všetci rovnako dirigujú. Naraz menia gestá podľa hlavného tajného dirigenta, ktorého nenápadne sledujú. Hádajúci má uhádnuť, kto je tajný dirigent. Ak sa mu to podarí, odhalený dirigent ide za dvere, ak nie, naspäť za dvere ide hádajúci.

Deti sa postavia alebo posadia do kruhu. Jedno z detí sa postaví/posadí do stredu. Pustíme hudbu a deti v kruhu si za chrbtom posielajú plyšovú hračku (najlepšie do rytmu). Robia to tajne, aby hádajúci v strede nevedel, kto ju má.

Ak si hádajúci myslí, že vie, kto má plyšovú hračku, tleskne a ihneď zdvihne ruky. Hudba prestane hrať a on na dotyčného ukáže. Ak sa pomýli, hra pokračuje ďalej. Ak uhádne, ide do stredu ten, na ktorého ukázal, že má hračku.

 

Pustíme si nejakú dynamickú orchestrálnu skladbu. Najskôr si ju vypočujeme a potom sa zahráme na dirigentov a sólistov. Kto chce, ten bude dirigent, zatiaľ čo ostatní hrajú na imaginárne hudobné nástroje. Hudobné nástroje môžeme nahradiť nejakými predmetmi. Napríklad klavír – lavica, violončelo – metla, sláčik – pravítko, bicie – učebnice... Potom sa vymeníme.

Skupina sa dohovorí na nejakom veľkom naozajstnom alebo vymyslenom stroji. Dohodneme sa, kto bude držať základné metrum, kto bude ktorou časťou stroja, a predstavíme si, čo ktorá súčiastka robí a aký zvuk pri tom vydáva. Zo svojich tiel potom zostrojíme tento stroj a uvedieme ho do chodu. Časti stroja robia opakovane rôzne rýchle pohyby a zvuky v rámci metra. Ak je viac skupín, urobíme si takýchto strojov niekoľko.

Vedúci hry tlieska rytmus známej pesničky, akoby ju spieval. Pričom zdôrazňuje akcenty v texte. Keď skončí, ostatní hádajú, o akú pesničku išlo. Kto uhádne, dáva ďalšiu rytmickú hádanku.

Nájdeme si spoločný rytmus. Ten potom s ostatnými dupeme do podlahy silnejšie a silnejšie. Potom tento rytmus boxujeme päsťami do vzduchu a kričíme energeticky: HU...HU...HU... Do hry vkladáme všetku energiu, agresivitu a pokračujeme tak dlho, pokiaľ sa nám chce. Potom si ľahneme na zem a relaxujeme.

OBMENA: Striedame tiché a hlučné sekvencie alebo na signál všetci stíchnu a znehybnejú.

Jeden hráč-dobrovoľník začne tlieskať svoj rytmus. Snaží sa ho udržať čo najdlhšie, zatiaľ čo ostatní sa ho snažia pomýliť. Tlieskajú mu arytmicky, v inom tempe, vydávajú rôzne zvuky alebo sa snažia popliesť ho inak. Prvý hráč napriek tomu dáva pozor na svoj rytmus a snaží sa ho udržať a presadiť.

Vedúci hry bubnuje na bubon (alebo tlieska) určitý rytmus. Pritom udržuje rovnaké tempo a ostatní sa k nemu postupne pridávajú. Pridávajú sa po výzve vedúceho hry, ktorý ich vyzýva pohľadom (môže aj inak, podľa toho ako sa dopredu dohodnete). Keď už tlieskajú všetci, gradujeme intenzitu tlieskania na maximum a potom vedúci hry určitým gestom všetkých umlčí. Potom sa začne opačná hra. Všetci začnú nahlas tlieskať a jeden po druhom sa postupne odpájajú. Nakoniec utíchne aj bubon vedúceho hry.