Didaktické hry

Pred lavicami stoja žiaci a každý z nich drží jednu hlásku. Spolu vytvoria slovo. Pri hre sa hlásky pohnevali a odišli vo dvojiciach. Deti majú zistiť, aké dvojice príp. trojice /čiže slabiky/ hlásky vytvorili.

Učiteľ povie slabiku. Žiaci hľadajú kamarátku smutnej slabike. Ich úlohou je tvoriť slová, v ktorých sa "osamelá slabika" nachádza. Slová musia mať význam.

osamelá slabika: “no“

noha, lano, koleno, nohavica, normálny, panovačný...

Každý hráč dostane číslo. V štvordobom rytme sa hráme tak, že všetci plesknú na stehná, tlesknú a potom lusknú ľavou a následne pravou rukou. To sa opakuje a prvý hráč popri tom súčasne s lusknutím ľavou rukou povie svoje číslo. Pri lusknutí pravou rukou povie číslo iného hráča. Oslovený v rytme to isté zopakuje, povie číslo niekoho iného. Pomaly sa dostávame do tempa a kto sa pomýli vypadáva.

Hráči sa rozdelia do dvojíc a vytvoria dva kruhy tak, že jeden z každej dvojice sa postaví do vonkajšieho a druhý do vnútorného kruhu. Učiteľ začne hrať (alebo pustí) pochod a žiaci v kruhu sa začnú pohybovať, každý kruh do opačného smeru. Vonkajší pochoduje v smere hodinových ručičiek, druhý v protismere. Keď učiteľ dohrá, každý žiak musí, čo najrýchlejšie nájsť svojho partnera a chytiť ho za ruky. Prvá pôvodná dvojica vyhráva.

OBMENA: Posledná dvojica, ktorá sa nájde vypadáva a hra pokračuje ďalej. Dvojica, ktorá zostane posledná, vyhráva.

Žiaci sedia v laviciach po dvojiciach. Učiteľka chodí od prvej lavice až po poslednú a každej dvojici zadá príklad. Kto prvý z dvojice povie výsledok, zostáva v hre, druhý vypadáva. Keď prejde učiteľka všetky lavice, zredukuje sa počet žiakov. Žiaci, ktorý vypadli si sadnú k sebe a tí čo vyhrali si taktiež sadnú k sebe a pokračujú v hre. Takto hra prebieha, až kým nezískame absolútneho víťaza.

Vytlačíme a vystrihneme zámok. Za bránu ukryjeme princeznú. Na jednotlivé schody napíšeme príklady. Ak sa žiak chce dostať až k princeznej, musí správne vyriešiť všetky príklady.

Bc. Eva Honcová

Nakreslíme kolotoč. Ku každému sedadlu napíšeme číslo. Žiaci si vytiahnu papierik s ďalším číslom. Papierik umiestnime do prostriedku. Takto vytvoríme určitý počet príkladov. Žiak, ktorý všetky príklady vyrieši, nespadne z kolotoča. Keď sa pomýli, z kolotoča spadne a vyvolá si niekoho z triedy na pomoc.

Na šablóny rybičiek nakreslíme určitý počet prvkov, čísla alebo numerické príklady. Na papierové rybičky upevníme kovové sponky na spisy. Pomocou špagátu a magnetky si vyrobíme udicu a lovíme rybičky z rybníka. Čísla čítame, priraďujeme prvky, riešime príklady a pod.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina. Číselná krajina. Bývali v nej čísla, ktoré sa celý deň zabávali, chodili do školy, nazerali deťom do kníh a písaniek, prechádzali sa po obchodoch. Zo všetkých jej kútov sa ozýval smiech. Akonáhle sa však zotmelo, z veselej krajiny sa stala krajina kriku a plaču. Čo sa stalo? Čísla zabudli, kde bývajú. Všetci, pretože sa báli tmy, sa tlačili do domčeka stále usmievavej tety nuly.

"To sa už raz musí skončiť," zamračila sa teta nula, "už aj ideme robiť poriadok! Upravíme si našu ulicu, domčeky postavíme pekne do radu. Ulicu pomenujeme. Bude sa volať Číselná os. Pri mne bude bývať číslica z vás najmladšia."

A tak sa do prvého domčeka nasťahovala jednotka... Ďalej necháme rozprávku o číslach dotvoriť žiakom.

Krtko Rudko býval v záhradke uja Čiapočku. Jedného dňa Rudka pozvala na návštevu kamarátka Tinka. Ich podzemné domčeky spájala jedna dlhá chodbička. Vždy keď ho zavolala k sebe, bol u nej o pár sekúnd. Lenže jedného dňa sa do záhradky nasťahovali ďalší krtkovia a dážďovky, a keď si robili chodbičky, mnohokrát sa prebúrali aj cez tú jeho. Krtko je teraz veľmi nešťastný, lebo nevie, ako sa dostať k Tinke. Z jeho chodbičky sa stal hotový labyrint. Deti, však mu pomôžete a ukážete mu správnu cestu ku kamarátke? Zoberte si ceruzku a ňou mu nakreslite cestičku. Krtko Rudko vám bude za to veľmi vďačný.

Bc. Eva Honcová