Didaktické hry

Prvý hráč sa spýta ďalšieho hráča ľubovolnú otázku. Druhý hráč mu na ňu odpovie tak, aby sa jeho odpoveď rýmovala s otázkou predošlého hráča. Odpoveď nemusí mať zmysel. Napr. "Máš rád mačky?" "Radšej mám hračky."

OBMENA: Namiesto otázky môžu žiaci vyslovovať len rôzne vety a slovné spojenia, ktoré taktiež nemusia mať logickú nadväznosť.

OBMENA: Hľadáme rýmy na číslovky. Napr. Jeden jeden jeden - zabudol som hrebeň, Dva dva dva - moja hlava boľavá, Tri tri tri - ryba má ikry...

Učiteľka/matka ukazuje na jednotlivé predmety v triede/v miestnosti a deti po nej opakujú a zároveň vytlieskavajú rytmus ich názvov: sto-li-čka, pe-ri-na, lam-pa... Ak máme možnosť, využijeme Orffove nástroje alebo kuchynský riad (dve pokrievky, varešky...) a prehráme si s ich pomocou celé zariadenie miestnosti.

OBMENA: Vytlieskavanie predmetov zameníme za vytlieskavanie rytmu otázok a odpovedí. Napr. učiteľka sa spýta: "Ako-sa-vo-láš?", žiak odpovie: "Vo-lám-sa-Jur-ko." atď.

Hra rozvíja cit pre rytmus.

Žiaci vytvoria trojice a chytia sa za pás, čím vytvoria vláčiky. Pustíme hudbu pomalšieho tempa. Vlaky sa voľne pohybujú po triede a snažia sa navzájom nezraziť. Učiteľ pustí rýchlejšiu skladbu a žiaci taktiež zvyšujú rýchlosť a snažia sa do seba nenabúrať. Učiteľ môže takto púšťať čoraz rýchlejšiu pesničku. Potom sa hudba stíši. Žiaci si v trojiciach zadelia pozície. Prvý v rade bude rušňovodič, druhý bude prvý pasažier a posledný druhý pasažier. Pustíme hudbu, tieto vlaky budú tak trošku pomýlené a namiesto rušňovodiča bude vlak riadiť posledný hráč z rady = druhý pasažier. Prvý a druhý hráč zavrú oči a nechajú sa viesť. Vlaky sa znovu snažia do seba nenaraziť. Pozície si môžu potom žiaci vymeniť. Hudba môže zvyšovať tempo.

Ideálne by bolo použiť skladbu, v ktorej sa zvyšuje tempo, aby sme nemuseli prepínať pesničky.

Žiaci sa pohybujú voľne po triede. Popri tom im hrá hudba a žiaci na ňu improvizujú svojimi pohybmi, tancom. Niektorý z nich na seba zrazu upozorní. Predviesť sa môže akýmkoľvek spôsobom. Napr. postaví sa na stoličku, vyplazí jazyk... Ten, ktorý si všimne tohto žiaka, nahlas povie jeho meno a on si musí sadnúť. Hra ďalej pokračuje a po chvíli na seba upozorní ďalší zo žiakov. Žiaci, ktorí si ho všimnú opäť povedia jeho meno atď. Hra prebieha až kým si nesadne aj posledný hráč. Potom učiteľ so žiakmi diskutuje o tom, kto akým spôsobom na seba upozornil, či to ich upozornenie na seba nesúvisí s ich osobnosťou, či sú žiaci zvyknutí na seba upozorňovať, atď.

Táto hra je určená pre najmenších. Traja hráči sa zahrajú na stromy. V miestnosti sa postavia ďalej od seba. Ostatné deti sa hrajú na vtáčikov. Pri hudbe poletujú pomedzi stromy, až kým hudba neutíchne. Vtedy vzlietnu pod ten strom, ktorý v tej chvíli rukou naznačuje sypanie semienok.

Učiteľ spustí prehrávanie vhodnej skladby. Žiaci pri tejto rytmickej hudbe stoja v rade za "hlavným opičiakom". Opičia sa po ňom a napodobňujú všetky jeho improvizované pohyby, ale len dovtedy, kým je "hlavný opičiak" otočený chrbtom. Vo chvíli, keď sa opičiak otočí, všetci hneď zrušia svoj postoj a zatvária sa udivene: "Čo je?", "Čo sa deje?".

Žiaci sa voľne pohybujú po triede. Na znamenie zostanú stáť ako sochy. Potkaniar sa vyberie medzi hráčov a hrá na flautu. Flauta môže byť aj imaginárna alebo ju môže nahradiť iný predmet. Potkaniar môže aj pískať. Píska Potkaniarsku pesničku. Ako chodí pomedzi hráčov po jednom sa ich dotýka. Hráč, ktorého sa Potkaniar dotkol nasleduje Potkaniara. Popritom napodobňuje s jednou rukou Potkaniarovu hru na flaute a druhou sa drží na mieste, kde sa ho Potkaniar dotkol. Takto sa po jednom pridávajú ostatní hráči, až sa pridajú všetci a utvoria kruh. Ich spev a pohyby gradujú. Na vrchole gradácie Potkaniar tleskne a všetci sa strhnú v úplnom tichu. Potkaniar odovzdá veľkým gestom svoju flautu niekomu druhému a všetci sa rozpŕchnu z kruhu do priestoru. Nový potkaniar tleskne a ostatní hráči znehybnejú na sochy. Hra sa opakuje.

Žiakov rozdelíme do troch skupín. Prehráme im tri rôzne nahrávky etnickej hudby. Každá skupina si vyberie svoju nahrávku. Potom sa dohadujú na obsahu a forme rituálov, ktoré si k hudobnej ukážke pripravia. Rituálom môže byť svadba, pohreb, narodenie dieťaťa, vojnový tanec, príprava na lov, oslava neba a zeme, prosba o úrodu, vyháňanie zlých duchov, choroby... Skupina po skupine potom predvádza svoj rituál k hudbe.

V hre komunikujeme medzi sebou bez slov. Namiesto slov použijeme bubnovanie. Jeden z hráčov začne bubnový rozhovor. Vybubnuje nejakú myšlienku (napríklad "som nahnevaný"). Druhý nadväzuje na neho, odpovedá, dopĺňa ho...

OBMENA: Zaviažte žiakom oči a pomiešajte ich navzájom. Žiaci nebudú vedieť s kým komunikujú.

Deti sa rozhliadnu po triede a všímajú si, aké predmety sa v nej nachádzajú. Ich úlohou bude vypísať všetky predmety, ktoré sa nachádzajú v triede a začínajú na písmeno U a T. Môžu zapisovať nielen názvy celých predmetov, ale aj názvy ich častí. Vyhráva ten, kto pomenuje najviac predmetov a častí.