Didaktické hry

Vytvoríme skupiny. Každá z nich musí nakresliť rodokmeň a vyplniť ho menami skupiny. Musia sa dohodnúť, kto bude komu rodič, súrodenec... Potom si rodokmeň ozdobia, vymyslia si rodinný príbeh, ktorý prezentujú pred triedou. Ďalšou ich úlohou je, sa na celý týždeň vžiť do daných rolí. Na konci týždňa rozprávajú o priebehu.

Každý žiak si na papier obkreslí dlaň, napíše nad ňu meno a potom ju pošle kamarátovi po pravej strane. Ten mu do nej napíše nejaké želanie a pošle ju ďalšiemu žiakovi, ktorý taktiež napíše nové želanie. Takto sa všetci vystriedajú a nakoniec, keď sa každému vráti jeho dlaň so želaniami, každý si priania prečíta.

Všetky deti napíšu na lístočky svoje mená a vložia ich do klobúka. Každý z nich si vyberie jedno meno. To nikomu neprezradí. Stáva sa pastierom a dieťa, ktoré má na papieriku sa mu stáva ovečkou, o ktorú sa musí starať a dávať na ňu pozor. Ovečka však nemôže vedieť, kto je jeho pastierom. Všetko musí robiť tak, aby bol čo najviac nenápadný. Ovečka však musí sa snažiť prísť na to, kto je jej pastierom. Na konci hry sa opäť všetci zídu a vymieňajú si svoje odhady.

Žiaci si navzájom nalepia na chrbty papiere, na ktorých je už vopred napísaná formulka: „Dnes sa mi na tebe páči...“ Učiteľka pustí príjemnú hudbu. Žiaci sa voľne prechádzajú po triede a navzájom si na chrbty píšu, čo sa im dnes na kamarátovi páčilo. Keď už všetci dopísali, hru ukončíme. Každý si prečíta, čo mu ostatní napísali.

Učiteľ začne hru. Na nápev niektorej známej pesničky začne spievať o žiakovi, ktorý je k nemu najbližšie. Slová musia vystihnúť charakteristiku žiaka. Napríklad: na nápev Pec nám spadla „Janka naša, veľmi múdra, kto sa jej v počtoch vyrovná?“ Potom Janka pokračuje a vymýšľa ďalšiu spevavú charakteristiku.

Učiteľka si pripraví obrázky tvárí, ktoré predstavujú rôzne pocity. Úlohou žiakov je porozprávať o týchto pocitoch tváričiek. Potom žiakov odfotíme, urobíme veľké množstvo rôznych tváričiek, ktoré budú predstavovať veľkú škálu pocitov. Tie nalepíme na veľký kartón.E

Hráči sa postavia do kruhu. Sklonia hlavy a zavrú oči. Učiteľ začne hrou na telo napodobňovať poprchanie. Postupne sa začnú pridávať žiaci po pravej strane. Počúvajú signál a keď počuje napodobňovať poprchanie spolužiaka vedľa seba, pridá sa. Keď sa signál vráti k učiteľovi, začne napodobňovať dážď, potom búrku.

Žiaci sa postavia do radu. Na zem nakreslíme trojuholník alebo ho naznačíme troma platovými fľašami. Ku každému rohu sa postaví jeden hráč, ostatní stoja v rade. Jeden hráč, ktorý stojí na rohu trojuholníka má loptu. Na povel ju hodí hráčovi na pravo, ktorý taktiež stojí na rohu trojuholníka a uteká na jeho miesto. Hráč s loptou rýchlo hádže loptu ďalšiemu hráčovi na pravo a uteká na jeho miesto. Tretí hráč s loptou hádže loptu ďalšiemu hráčovi z radu, ktorý sa rýchlo postavil na prvú métu. Hra sa hrá dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci.

OBMENA: Môžeme vytvoriť dve družstvá s dvoma trojuholníkmi. Ktoré družstvo sa skôr vystrieda, vyhráva.

Žiakom pridelíme čísla. Hráči sa postavia do kruhu, učiteľka položí do stredu loptu a povie číslo. Žiak s daným číslom beží čo najrýchlejšie k lopte, ostatní žiaci utekajú čo najďalej od lopty. Keď žiak s daným číslom sa dotkne lopty, povie STOP. Vtedy musia všetci stáť a on môže vybíjať. Koho vybije, beží za loptou a ostatní znovu utekajú.

Učiteľka napíše na papieriky čísla. Čísel je toľko, koľko je žiakov. Potom ich dá do klobúka a dá každému vybrať jedno číslo. Žiaci svoje čísla neprezrádzajú. Jedno miesto musí byť voľné. Ten, kto nemá pri sebe spolusediaceho povie ľubovoľné číslo. Žiak s daným číslom si k nemu presadne. Žiak, ktorý nemá teraz suseda pýta si ďalšie číslo. A hra pokračuje, až kým nie sú všetci popresádzaní.