Didaktické hry

Pripravenie hlasiviek na spievanie

Túto didaktickú hru môžeme použiť pred hlasovou a po dychovej rozcvičke.

Zahráme sa na psíkov. Ako robí psík? "Hav, haf, hau..." A ako robí také malé šteniatko, keď mu chýba mamička? (Deti "štekajú" tenkým hlasom.) Ako robí veľký nazúrený boxer, keď uvidí zlodeja? Ako robí váš psík?...

Žiakov postavíme do kruhu/vedľa lavice/na koberec.

- žiaci začnú seba tľapkať po tele, najskôr po rukách, potom po hrudi, po bruchu, nohách, zadku
- žiaci sa začnú štípať po tele, postup je rovnaký ako v bode prvom (Pri oboch bodoch dávame pozor, aby si žiaci zámerne neubližovali a netľapkali a neštípali sa príliš silno.)
- všetci žiaci sa otočia do jednej strany tak, aby každý bol otočený chrbtom k vedľajšiemu spolužiakovi. Začnú masírovať chrbát žiakovi pred sebou. Musíme im názorne predviesť ako majú masírovať, aby si neublížili. Potom začnú spolužiaka po chrbte tľapkať.
- nakoniec žiaci "vytrasú" nohy a ruky

Podpora artikulácie

Deti, predstavte si, že v ruke držíte nádherné šťavnaté jabĺčko. Otvorte veľké ústočká a odhryznite si z neho. Teraz pekne jabĺčko poprežúvame a prehĺtame. Medzi zúbkami nám zostali kúsky jablka, skúsme si ich jazykom povyťahovať. (Majú pri tom zatvorené ústa.)

Dychová rozcvička

Deti, viete ako vyzerá púpava, keď odkvitne? Má plno malých padáčikov, do ktorých keď fúkneme, rozletia sa kade tade po svete, spadnú do trávičky, na pole a tam z nich narastú nové púpavy. Chcete zasadiť nové púpavy? Odtrhnite "púpavu", vezmite ju do rúk a fúknite do nej.

(Pozorujeme ako deti pri fúkaní dýchajú. Nezdvíhajú plecia? Nadychujú sa do bruška?)

Dychová rozcvička

Deti, predstavte si, že ste našli krásny kvietok. Odtrhnite ho a vezmite do rúk. Teraz si k nemu privoňajte. Óóó, to je vôňa, cítite? A teraz urobme "hapčíííí!" (Privoniavanie viackrát opakujeme.)

Dychová rozcvička

Žiakov postavíme do radu. Spýtame sa ich ako robí vlak. "Ššššš!" Rukami začnú napodobňovať pohyb vláčika, stoja pri tom na mieste. Najskôr vlak zapiští ako na znak odchodu zo stanice. Vlak ide pomaly, potom zrýchľuje, naraz ide úplne rýchlo, potom začne spomaľovať až zastane. Na konci vypustí paru klasickým ssssss (tak dlho ako vydržia s dychom).

K najzákladnejším výrazovým prostriedkom patrí rytmus, melódia, dynamika a tempo. Tieto prostriedky môžeme deťom priblížiť formou hry.

Na tabuľu nakreslíme jednu notovú čiaru, na ktorú umiestnime husľový kľúč. Na čiare nakreslíme taktové čiary (obr.1). Vedľa obrázka napíšem veľkým písmom RYTMUS a toto slovo prelepíme papierom, aby ho žiaci nevideli.

Pod tento obrázok nakreslíme notovú osnovu, na ktorú taktiež nakreslíme husľový kľúč, predznamenanie a taktové čiary, ktoré umiestnime presne pod taktové čiary predošlého obrázka (obr.2). Vedľa tohto obrázka napíšeme veľkým písmom MELÓDIA a taktiež text prekryjeme papierom.

Na papier vytlačíme obrázky crescenda, decrescenda, p, mf a f a vystrihneme ich (obr.3). Obrázky nalepíme na tabuľu a vedľa nich napíšeme názov DYNAMIKA, ktorý podobne prekryjeme.

Na koniec vytlačíme obr.4, na ktorom sa nachádzajú talianske názvy tempa a nalepíme ich na tabuľu vedľa značiek dynamiky a pripíšeme k nim názov TEMPO, ktorý prekryjeme.

Vytlačíme noty, rôznych dĺžok a vystrihneme ich.

POSTUP:
Žiaci chodia postupne ku katedre, na ktorej sú položené vystrihnuté noty rôznych dĺžok. Každý žiak si vyberie niekoľko nôt tak, aby dodržal hodnotu príslušného taktu. Nakoniec žiaci noty vytlieskajú a dáme im hádanku, čo vytvorili = RYTMUS

Potom žiaci vpisujú noty tých istých hodnôt v poradí, ako to robili pri rytme a rôzne ich v osnove ukladajú. Na koniec, učiteľka zahrá, čo zapísali. Prichádzajú na to, že vytvorili MELÓDIU.

Žiakov sa pýtame, či vedia, čo znamenajú značky crescendo, decrescendo, piano, mezzoforte a forte. Postupne im vysvetľujeme na čo značky slúžia. Potom tieto značky ukladajú do osnovy a učiteľka im zahrá upravenú melódiu. Prichádzajú na to, že melódii pridali DYNAMIKU.

Nakoniec sa ich pýtame na jazyk, v ktorom sú zapísané značky tempa. Jeden zo žiakov vyberá jednu značku a prilepí ju k osnove. Učiteľka zahrá pieseň v danom tempe. Žiaci prichádzajú na to, že posledným výrazovým prostriedkom je TEMPO.

Bc. Eva Honcová

Počúvanie hudby

Žiakom ukážeme rôznych skladateľov žijúcich v rôznych obdobiach. Dáme im za úlohu, aby pozorne počúvali a snažili sa prísť na to/uhádnuť, ktorý zo skladateľov skladbu napísal.

OBMENA: Ukážeme žiakom rôzne obaly CD. Žiaci majú priradiť obal k počúvanej skladbe.

Počúvanie hudby

Učiteľ pred prehraním skladby povie žiakom, akú skladbu si vypočujú. Potom sa zahrajú na návrhárov CD. Pokúsia sa nakresliť alebo inak zhotoviť obal na CD. Obrázok na CD však musí nejako súvisieť s vypočutou skladbou.

POSTUP: Žiaci si vypočujú skladbu a popri tom vymýšľajú, čo by mohli na obale CD zobraziť. Potom si vypočujú skladbu ešte raz a popri tom už pracujú na návrhu obalu. Na konci hodiny predstavia svoje výtvory a povedia, čo sa snažili vyjadriť.

Počúvanie hudby

Táto hra môže slúžiť na zaktivizovanie žiakov pri počúvaní hudby. Pripravíme si nahrávku, ktorú máme počúvať. Žiakom nepovieme názov skladby.

Učiteľ: "Zahráme sa na skladateľov. Pustím vám jednu skladbu, predstavte si, že ste ju zložili vy. Aký by ste jej dali názov?" Učiteľka pustí skladbu, žiaci počúvajú. Po doznení skladby si žiaci vyberú papieriky a na ne napíšu názov skladby. Učiteľka názvy prečíta a povie, ktorý názov bol najbližšie. Potom pustí skladbu ešte raz a žiaci vymýšľajú názov ešte raz. Teraz vedia aký názov približne môže skladba mať. Počúvajú skladbu a snažia sa názov upresniť. V ďalšom kole žiaci už nemusia svoje typy písať na papier, môžu povedať nahlas svoj typ. Ak sa budú niektoré názvy opakovať a medzi nimi sa bude nachádzať aj ten správny, žiaci môžu hlasovať. Učiteľka nakoniec vyhlási víťazov.