Didaktické hry

Tajnička sa skladá z 9 písmen – MENDELEJEV.

POSTUP: Učiteľ na tabuľu nakreslí tajničku, ktorá pozostáva z veľkých a malých obdĺžnikov. Po vylúštení tajničky budú veľké obdĺžniky obsahovať riešenie. Tajnička sa skladá zo značiek chemických prvkov. Žiaci sa po jednom, v poradí v akom sedia, pýtajú učiteľa, či sa v tajničke nachádza chemický prvok X, ktorý má značku Y. Učiteľ odpovedá áno alebo nie. Ak povedal áno, tak povie aj to, na ktorom mieste sa značka prvku nachádza. Žiak tajničku doplní a dostáva bod.

Žiak, ktorý tajničku vylúšti alebo dostane najviac bodov vyhráva a je odmenený (napríklad periodickou tabuľkou, ktorú nájdete aj na našej stránke).

Obsahom tajničky môže byť nová látka, ktorú budete na hodine preberať.

Na jednom konci ihriska vyznačíme štartovú čiaru a potom vo vzdialenosti 3 metrov od seba poukladáme 40 tenisových loptičiek tak, aby boli v jednej línii.

Následne vytvoríme dve päťčlenné skupiny a hráčom pridelíme poradové čísla. Na znamenie vybehnú zo štartovej čiary z každej skupiny hráči s č. 1 a snažia sa chytiť prvú loptičku.

Ten, ktorému sa to podarilo, beží rýchlo späť a loptičku položí na štartovú čiaru pred svoju skupinu. Hráč, ktorý bol v súboji o prvú loptičku neúspešný, beží k druhej loptičke, zoberie ju, beží späť a položí ju za koncovú čiaru pred svoju skupinu.

Súťaž pokračuje ďalej rovnako - hráči podľa poradia vybiehajú k loptičke, ktorá je najbližšie a ukladajú ju pred svoju skupinu. Nikto nesmie zobrať viac ako jednu loptičku a nasledujúci člen skupiny môže vybehnúť až vtedy, keď predchádzajúci položil loptičku na zem. V tejto hre môžu o výsledku rozhodnúť už prví bežci - kto vyhrá súboj o prvú loptičku získa okamžite pre svoje družstvo náskok 6 metrov. Ten sa bude s každou nasledujúcou loptičkou zvyšovať vždy o 6 metrov, pravda, za predpokladu, že sa druhému družstvu nepodarí súperov predbehnúť. Takto je tento vytrvalostný súboj napínavý už od začiatku. O víťazovi sa rozhodne až na záver - víťazí družstvo, ktoré prvé prinesie za štartovú čiaru dvadsiatu loptičku.

Vyberte nejakú známu ľudovú pieseň a tú si zaspievajte najskôr normálne, potom rôznymi spôsobmi:

- pomaly, čo najpomalšie,
- rýchlo, čo najrýchlejšie,
- striedavo – jeden verš pomaly a druhý rýchlo,
- staccato, potom legato a striedavo,
- len na vokály, alebo na spoluhlásky,
- prehnane zodpovedne, pedantne,
- ako pubescent,
- udivene a naivne,
- čo najfalošnejšie,
- ako blues, ako rockenrol, operne,
- tak, akoby spieval pesničku cudzinec, ktorý nevie po slovensky...

Žiakov môžeme sprevádzať na hudobnom nástroji.

Hudobno-výrazové prostriedky

Predstavte si, že ste gramofón. Začneme chodiť v kruhu do rytmu a zaspievame pieseň. Po chvíľke učiteľ zahlási, že gramofónu už dochádzajú sily. Gramofón spomalí chôdzu i artikuláciu, spev intonačne klesá do hĺbky. Učiteľ začne točiť kľukou a gramofón – deti, sa začnú točiť rýchlejšie. Spev začne ožívať a intonácia sa vracia k normálu, tak ako rýchlosť chôdze a artikulácie. Potom učiteľ omylom zaradí „vyššiu rýchlosť“. Spev a pohyb sa zrýchľujú, intonácia stúpa nahor, ako keby spievali trpaslíci. Inokedy je zasa málo ostrá ihla, gramofón začne chrapčať atď.

Žiaci stoja v kruhu a podupávaním udržujú základné metrum. Jeden z hráčov vykročí a zaspieva nahlas jednoduchý melodicko-rytmický motív na jednej alebo viacerých slabikách a pridá pár gest. Ostatní po ňom v rytme ako ozvena zopakujú motív aj s pohybmi a pokračuje ďalší hráč v poradí.

Počúvanie hudby

Určite ste už počuli o rôznych kresbách spojených s počúvaním hudby. Vaši žiaci môžu prejaviť svoj zážitok, pocity z hudby pomocou notového papiera. Notové osnovy im môžu poslúžiť na tvorbu mozaiky... Žiaci majú veľké spektrum prejavenia sa.

OPAČNÝ POSTUP: Žiaci si majú vymyslieť skladbu, len v mysli. A tú majú zapísať na notový papier a to nie pomocou nôt, ale pomocou rôznych obrázkov a znakov, ktoré budú nasledovať v poradí melódie skladby.

Hráčov rozdelíme na tri rovnaké družstvá. Skupiny č. 1 a č. 2 sú okrajové strelecké skupiny a postavia sa na koncové čiary volejbalového ihriska. Skupina č. 3 sú "jelene" a pohybujú sa v strede ihriska medzi dvomi čiarami. Úlohou strelcov je trafiť loptou "jeleňa". Koho trafia, ide na stranu strelcov. Vyhráva družstvo, ktoré má viacej "jeleňov". Hrať sa môže jednou loptou. Družstvá sa po určitom čase vymenia, aby sa každý mohol postaviť do úlohy strelca aj "jeleňa".

Utvoria sa dve skupiny s rovnakým počtom hráčov. Postavia sa proti sebe na čiarach volejbalového ihriska, alebo podľa vekovej skupiny inak označeného ihriska, pričom každá skupina má svoju loptu/prípadne každý hráč má svoju loptu. V strede ihriska je švédska debna, na ktorej je plná lopta. Úlohou hráčov je postupne po jednom z každého družstva trafiť do lopty a zraziť ju do poľa súpera. Vyhráva to družstvo, ktoré bude mať viac zrazených lôpt do súperovho poľa.

Žiaci v skupinách sa postavia vedľa seba v rôznych odstupoch tak, aby si navzájom nezavadzali. Skupina stojí v rade za sebou rozkročmo. Každá skupina má svoju loptu (pri starších deťoch môže byť aj plná lopta). Úlohou skupín je postupne si podávať loptu ponad hlavy dozadu tak, aby nespadla na zem, inak musí ísť na štart znova. Keď lopta príde k poslednému, ten loptu zakotúľa pomedzi nohy k prvému, pričom uteká postaviť sa pred prvého. Vyhráva tá skupina, pri ktorej sa rýchlejšie vystriedajú všetci hráči.

Žiaci utvoria družstvá s rovnakým počtom hráčov. Rozostavia sa na predpaženie od štartovacej čiary, od ktorej budú tvoriť v určenom smere zástup. Po odštartovaní posledný hráč začne z ľubovoľnej strany obiehať v určenom smere spoluhráčov. Obieha ako okolo stromov, až sa dostane pred prvého, kde si znova vzdialenosť upravia položením dlane na plece posledného a až potom zdvihne ruku. Zdvihnutá ruka je znamenie pre štart posledného z radu stromov. Vzdialenosť medzi hráčmi (stromami), sa udržiava aj počas priebehu hry. Vyhráva družstvo, ktoré má ako prvé všetkých hráčov za cieľovou čiarou.