Didaktické hry

Žiaci si navzájom nalepia na chrbty papiere, na ktorých je už vopred napísaná formulka: „Dnes sa mi na tebe páči...“ Učiteľka pustí príjemnú hudbu. Žiaci sa voľne prechádzajú po triede a navzájom si na chrbty píšu, čo sa im dnes na kamarátovi páčilo. Keď už všetci dopísali, hru ukončíme. Každý si prečíta, čo mu ostatní napísali.

Žiaci si navzájom nalepia na chrbty papiere, na ktorých je už vopred napísaná formulka: „Dnes sa mi na tebe páči...“ Učiteľka pustí príjemnú hudbu. Žiaci sa voľne prechádzajú po triede a navzájom si na chrbty píšu, čo sa im dnes na kamarátovi páčilo. Keď už všetci dopísali, hru ukončíme. Každý si prečíta, čo mu ostatní napísali.

Učiteľ začne hru. Na nápev niektorej známej pesničky začne spievať o žiakovi, ktorý je k nemu najbližšie. Slová musia vystihnúť charakteristiku žiaka. Napríklad: na nápev Pec nám spadla „Janka naša, veľmi múdra, kto sa jej v počtoch vyrovná?“ Potom Janka pokračuje a vymýšľa ďalšiu spevavú charakteristiku.

Učiteľ začne hru. Na nápev niektorej známej pesničky začne spievať o žiakovi, ktorý je k nemu najbližšie. Slová musia vystihnúť charakteristiku žiaka. Napríklad: na nápev Pec nám spadla „Janka naša, veľmi múdra, kto sa jej v počtoch vyrovná?“ Potom Janka pokračuje a vymýšľa ďalšiu spevavú charakteristiku.

Učiteľ začne hru. Na nápev niektorej známej pesničky začne spievať o žiakovi, ktorý je k nemu najbližšie. Slová musia vystihnúť charakteristiku žiaka. Napríklad: na nápev Pec nám spadla „Janka naša, veľmi múdra, kto sa jej v počtoch vyrovná?“ Potom Janka pokračuje a vymýšľa ďalšiu spevavú charakteristiku.

Učiteľka si pripraví obrázky tvárí, ktoré predstavujú rôzne pocity. Úlohou žiakov je porozprávať o týchto pocitoch tváričiek. Potom žiakov odfotíme, urobíme veľké množstvo rôznych tváričiek, ktoré budú predstavovať veľkú škálu pocitov. Tie nalepíme na veľký kartón.E

Učiteľka si pripraví obrázky tvárí, ktoré predstavujú rôzne pocity. Úlohou žiakov je porozprávať o týchto pocitoch tváričiek. Potom žiakov odfotíme, urobíme veľké množstvo rôznych tváričiek, ktoré budú predstavovať veľkú škálu pocitov. Tie nalepíme na veľký kartón.

Všetci žiaci sa postavia do kruhu. Pravú dlaň podajú susedovi po ľavej strane a ľavú dlaň dolu susedovi po pravej strane. Keď sa všetci držia, zostanú stáť v tichosti a rozmýšľajú nad kolobehom života a spojením svojho života so životom ostatných, od ktorých prijímame a ktorým taktiež dávame. Potom sa všetci pustia a rozprávajú o svojich predstavách, pocitoch – či boli príjemné, nepríjemné a prečo.

Hráči sa postavia do kruhu. Sklonia hlavy a zavrú oči. Učiteľ začne hrou na telo napodobňovať poprchanie. Postupne sa začnú pridávať žiaci po pravej strane. Počúvajú signál a keď počuje napodobňovať poprchanie spolužiaka vedľa seba, pridá sa. Keď sa signál vráti k učiteľovi, začne napodobňovať dážď, potom búrku.

Hráči sa postavia do kruhu. Sklonia hlavy a zavrú oči. Učiteľ začne hrou na telo napodobňovať poprchanie. Postupne sa začnú pridávať žiaci po pravej strane. Počúvajú signál a keď počuje napodobňovať poprchanie spolužiaka vedľa seba, pridá sa. Keď sa signál vráti k učiteľovi, začne napodobňovať dážď, potom búrku.