Didaktické hry

Žiaci smú utekať po vopred dohodnutých čiarach buď podľa farby, alebo podľa typu ihriska. Vedúci môže na zapískanie dať povel na zmenu používanej čiary resp. ihriska.

Žiakov rozdelíme do 4-5-členných skupiniek do „letiek“. Prvý je kapitán, ktorý určí svojim pilotom smer letu. Na povel vedúceho hry:: „Naštartovať a roztiahnuť krídla!“ sa pripravia na let. Na pokyn : „Odštartovať!“ každá letka prechádza dohodnutým smerom. Na povel: „Pristáť!“ sa vrátia letky na miesto štartu, spustia krídla do drepu a čakajú na ďalšie pokyny vedúceho. Poznámka: Túto hru môžeme modifikovať na kŕdle vtákov resp. bocianov, stádo slonov a pod.

námet: Mária Veisová

Učiteľka napíše na tabuľu príklady. Na stole má pripravené kartičky s rôznymi výsledkami. Na opačnej strane má obrázok pokladu. Žiaci rátajú a objavujú poklad. Hra môže postupovať i nasledovne: na opačnej strane kartičky sa nachádzajú pokyny k nájdeniu pokladu v triede alebo rôozne hádanky, podľa ktorých budú žiaci hľadať. Napríklad: Má to štyri nohy a sedí sa na tom. Žiak ide hľadať poklad po stoličkami... a pod.

Hrať sa môže vo štvoriciach, ale aj vo väčších skupinkách, ktoré sú si vedomostne podobné. Táto hra sa podobá známej hre "Meno, mesto, zviera, vec". Žiaci majú pripravené tabuľky: Jeden žiak povie ľubovoľné číslo, napríklad 49. Žiaci vymýšľajú príklady, danej matematickej operácie, ktorej výsledok je 49. Žiak, ktorý prvý vytvorí príklady povie: Stop! Na tento pokyn musia deti prestať písať. Každý správne vytvorený príklad sa hodnotí 5 bodmi. Súťaž má 10 kôl, po ich ukončení si každý urobí súčet získaných bobov a určí sa víťaz. Pri nerozhodnom výsledku zadá príklad učiteľka a tak určí víťaza ona.

Hry sa zúčastňujú dvaja súťažiaci. Jeden hráč si chrbtom sadne k tabuli (aby nevidel čo sa píše na tabuľu). Učiteľ na tabuľu napíše matematický pojem, napr. „rovnostranný trojuholník“. Úlohou druhého žiaka je tento matematický pojem opísať. „Je to rovinný matematický útvar, súčet jeho vnútorných uhlov je 180o, konkrétne tento útvar má všetky uhly 60o a pod. „Nie je možné použiť základ slov, kresliť, prípadne ukazovať rozličné pomôcky. Na každý pojem majú žiaci ohraničený čas. Dôležitá je spolupráca oboch žiakov. Dopredu sa trieda dohodne na počte pojmov, ktoré má dvojica uhádnuť. Hru je možné použiť na zopakovanie učiva.

V triede je napr. 10 hráčov. Vedúci hry vopred pripraví 10 kartičiek s číslicami a textom. Výsledné číslice na kartičkách musia na seba nadväzovať.
Napríklad:

Mám číslo 5,3.
Kto má číslo o 2 väčšie?

Mám číslo 7,3.
Kto má číslo o 5 menšie?

Mám číslo 2,3.
Kto má číslo 2 krát väčšie?

...
Kartičky sa zamiešajú a každý žiak si vyberie kartičku a v očami si prečíta svoje číslo a zadanie. Hru začína žiak určený vedúcim hry. Ten nahlas prečíta svoje číslo a text. Pokračuje žiak, ktorý má na kartičke číslicu, ktoré je výsledkom predchádzajúcej úlohy. Ten opäť prečíta svoje číslo a prečíta text na svojej kartičke.
Môže sa hrať na čas i na body.

Každý žiak si v mysli pripraví podstané meno, povie si jeho tvar v určitom páde a čísle. Keď príde na neho rad, nahlas ho povie, ostatní žiaci určujú číslo a pád. Hrá sa svižným tempom.

Na námety: učebnica SJ 5. ročník J. Krajčovičová a kol.

Zahráme sa na vlak. Každý žiak si pripraví prsty tak ako sú na prvom obrázku. Prsty predstavujú závory. Keď ukazováky ukazujú na seba, znamená to, že závora sú zavreté. Keď sú od seba, naopak sú otvorené a vlak môže prejsť. Pri otváraní závor žiaci vravia "cin cin cin", pri zatváraní "trn trn trn“, keď sa závory znovu otvára. Začína prvý žiak v kruhu. Pomaly odďaľuje prsty od seba a pri tom vraví "cin cin cin", potom závoru zatvára a vraví " trn trn trn". Nakoniec ju znova otvorí: "cin cin cin". Prvý žiak povie prvé "cin cin cin" a žiak za ním ihneď nastupuje a začína taktiež s "cin cin cin“, aby mohol pustiť vlak. A takto to pokračuje ďalej až dookola. Každý vraví „cin cin cin“, následne „trn trn trn“ a znovu „cin cin cin“, žiaci tak tvoria trojhlas. Kto sa pomýli, vypadáva.

Hráči chodia po triede. Ich úlohou je pri vzájomnom kontakte sa pozdraviť, usmiať sa, podať si ruky, objať sa apod.

Žiaci utvoria dvojice. Jeden z dvojice si sadne na stoličku a druhý ho hladká po tvári, po vlasoch... Robí všetko to, čo by mohlo byť kamarátovi príjemné. potom sa vystriedajú. Nakoniec rozprávajú o svojich pocitoch.