Didaktické hry

Teraz sa zahráme takúto hru. Pomocou nej zistíme, ako sa navzájom všetci dobre poznáme. Budem sa vás pýtať: napr. "Kto má rád čokoládu?" Ten kto ju má rád, urobí krok dopredu, kto ju má veľmi rád, urobí 2 kroky a kto ju nemá rád, ostane stáť na mieste.

Napríklad:
"Kto má staršiu sestru?"
"kto fajčí?"
"Kto hrá na hudobnom nástroji?
"Kto vie hrať hokej?"

1. Úlohou žiakov je napodobniť zvuky rôznych hudobných nástrojov. Učiteľka povie názov hudobného nástroja a žiaci sa ho snažia napodobniť.

2. Učiteľka rozdelí žiakov na niekoľko skupín. Každej skupine zadelí jeden hudobný nástroj. Každý žiak v skupine si premyslí a samostatne vyskúša napodobniť tento nástroj.

3. Učiteľka ukáže na prvú skupinu a tá celá napodobňuje daný hudobný nástroj, ktorý im bol určený. Následne ukazuje na ostatné skupiny.

4. Učiteľka sa pýta žiakov, kto zo skupiny najautentickejšie alebo najzaujimavejšie napodobňoval daný hudobný nástroj. Ostatný v skupine ho napodobňujú.

5. Učiteľka ukazuje prstom na skupiny a tie "hrajú" na svojom hudobnom nástroji. Napodobňujú ho všetci rovnako, ako sa predtým dohodli.

6. Stanoví sa známa melódia. Každý nástroj si vyberie najautentickejšiu slabiku alebo popevok pre daný hudobný nástroj. Napríklad trubka - tuturutúú. Všetci hrajú na svojom nástroji danú melódiu.

7. Učiteľka je dirigent. Ukáže na jednu skupinu a tá hrá sama na svojom hudobnom nástroji. Rôzne ukazuje prstom na rôzne skupiny a tie sa striedajú. Učiteľku, dirigentku, môže vystriedať aj žiak.

Žiakom rozdáme detské hudobné nástroje/Orfové nástroje a vopred pripravené kartičky s úlohami. Úlohou žiakov je vyjadriť na vybraných hudobných nástrojoch to čo majú napísané na kartičkách. Úlohy by sme mali vymyslieť tak, aby si ich realizáciu dokázali deti predstaviť. Napríklad: napodobnite kukučku, vyjadrite idúci vlak, autobus, tikot hodín, padajúce listy zo stromov a podobne.

Každé dieťa má nejakú postavu, napríklad jedno dieťa je laso, druhé šíp, tretie laso, štvrté nôž, piate šíp, atď. Vopred máme pripravené papiere ktoré poschovávame po okolí, deti ich musia nájsť. Na týchto papieroch sú napísané rôzne počty lás, šípov, nožov... podľa toho, čo je na tom papieri napísané sa musia deti nájsť... napr. 3 lasá, 2 šípy, 1 nôž (3 deti, ktoré sú lasá, 2 deti ktoré sú šípy a 1 dieťa ktoré je nôž.....čiže dokopy je detí 6)... deti sa hľadajú tak, že kričia koho hľadajú...napr.2 lasáááá, 1 nôôôž atď. Zozadu je napísaná na papieri básnička – keď sa tieto deti nájdu – čiže 3 lasá, 2 šípy, 1 nôž....tak sa naučia túto básničku naspamäť – môžu si ju porozdeľovať – každý si zapamätá časť básničky - a bežia k vopred určenému človekovi, ktorému túto básničku zarecitujú , ak ju povedia správne tak im vedúci prizná toľko bodov, koľko je napísaných na papieri, z ktorého sa učili básničku. Vyhráva ten, kto má najviac bodov pozn. Keď sa deti básničku naučia, papier nechajú na mieste a bežia ku vedúcemu.

Na zem sa nakreslí špirála. Konce špirály označujú domčeky jednotlivých tímov. Tímy začínajú hru zo svojho domčeka. Na odhodnuté znamenie sa z každého tímu rozbehne jeden hráč po špirále. Keď sa hráči stretnú, začnú sa hrať kameň, papier, nožnice. Ten, ktorý prehrá, vyjde zo špirály von a vstúpi do nej ďalší hráč z jeho tímu. Víťaz beží ďalej rovnakým smerom ako predtým. Keď sa hráči stretnú, opakujú postup. Hru vyhráva tím, ktorý ma viac hráčov v súperovom domčeku.

Jeden zo žiakov sa stane strigou. Stojí s vystretou pravou (ľavou) rukou v predpažení. Ostatné deti stoja čelom proti „strige“ v polkruhu tak, aby sa vystretými rukami dotýkali dlane „strigy“, ktorá odrieka riekanku: „Bola som v obchode a kúpila som j . . j . . j . .“. Úmyselne naťahuje posledné slovo. Keď povie napr. jed, všetci hráči sa rýchlo rozbehnú za určenú métu (čiaru) a „striga“ ich naháňa. Hra sa opakuje, alebo sa ježibabou stáva chytený hráč. Ak však „striga“ ukončí odriekanú vetu iným slovom (jablko, jež a pod.), všetci hráči musia zostať stáť na mieste. Kto sa pomýli a vybehne, preberá úlohu ježibaby.
Poznámka: V hre nemusí byť ohraničený priestor na naháňanie a „ježibaba“ naháňa deti dovtedy, kým niektoré nechytí. Motív: Vzdelávacím momentom sa môžu stať vety so zakomponovanými vybranými slovami, takže deti sa hravou formou zdokonaľujú v gramatike. Motív: Podobne „striga“ má za úlohu vyvolávať napr. počet jabĺčok, a deti sa rozbiehajú pri čísle, ktoré je deliteľné napr. tromi. Zdokonaľujú sa v jednoduchej násobilke a pod. Motív: Podobne „striga“ má za úlohu vyvolávať napr. počet jabĺčok, a deti sa rozbiehajú pri čísle, ktoré je deliteľné napr. tromi. Zdokonaľujú sa v jednoduchej násobilke a pod.

Žiaci sú zoradení do dvoch radov čelom proti sebe vo vzdialenosti 15 – 20 metrov. Rozpočítajú sa na 1. až 3. (alebo sa nazvú menami osobných áut a pod.). Učiteľ vyvolá niektoré z troch čísiel a všetci deti označené týmto číslom z určeného radu bežia k svojim protihráčom v druhom rade a udierajú im do nastavených dlaní. Udierajú trikrát, hráč po treťom údere bol vyzvaný, aby prenasledoval vyzývača až na jeho domáce miesto. Ak sa podarí vyzvanému naháňačovi dostihnúť protihráča, získava pre svoje družstvo bod.

Hráč, „rybár“ stojí medzi dvoma plochami a kričí: rybky, rybky, plávajte!“ Ostatní žiaci, „rybky“ prebiehajú okolo neho tak, aby ich nechytil. Ten, koho chytí, stáva sa „rybárom“. Úlohou „rybičiek“ je prebehnúť z jednej plochy do druhej, kde ich „rybár už nemôže chytať.
Poznámka: Veľkosť hracej plochy upravuje učiteľ podľa počtu detí i podľa spôsobu presunu detí z jednej plochy do druhej.

Deti sú rozmiestnené v priestore. Naháňať začína určená trojica hráčov, ktorí sa držia za ruky. Títo smú chytať kohokoľvek a to tak, že ho uzavrú do kruhu. Výmena naháňačov môže byť:
- chytené dieťa sa zaradí vždy na pravú stranu reťaze, hráč z ľavej strany sa stáva voľným,
- dieťa, ktoré bolo pri chytaní úspešné, stáva sa voľným; chytené dieťa sa zaradí do stredu trojice naháňačov
- každé chytené dieťa zostáva v reťazi.
Poznámka: Ak je detí viac ako 20, môžeme naháňačku začať s dvoma naháňajúcimi trojicami.

„Čierny Peter“ stojí na jednej strane ihriska, ostatní oproti nemu čakajú na povel: „Kto sa nebojí Čierneho Petra?“ Hráči odpovedajú: „Nikto!“ a vybiehajú vpred až za koncovú čiaru. Všetci chytení tvoria reťaz a po nasledovnom povele chytajú krajní hráči. Dieťa, ktoré nebolo chytené, sa stáva Čiernym Petrom.
Poznámka: Ak sa naháňačovi nepodarí po dvoch prebehoch nikoho chytiť, učiteľ k nemu vyberie ďalších naháňačov.