Didaktické hry

Deti poznáte Japonské domino? A viete ako padá? Stačí doňho len ťuknúť a ono postupne padá, až kým nespadne všetko. Chcete sa zahrať? Ale nemáme žiadne kocky, tak použijeme ruky, ktoré si zložíme. Keď sa povie doprava tak domino padá do pravej strany, ak do ľava, tak padá do ľavej strany. Ku komu príde, ten môže zmeniť smer.

Tak deti postavíme sa do kruhu, aby sme na seba videli a zahráme sa hru. Čo myslíte ako sa volám? Zuzka? Nie,to je moja kamarátka. Lucia? Nie, to je moja suseda. Alenka? Nie, najlepšia kamarátka. Ela? Nie, tak sa volá moja kolegyňa, ale nachádza sa tam jedno písmeno Lenka? Áno, správne! A priezvisko si ľahko zapamätáte pretože sa volám Malinová. Čiže si zapamätáte "malina", písmeno "a" vynechávam a pridávam "ová", čiže Malinová.

Táto hra je dobrá na spoznávanie učiteľa so žiakmi a naopak.

Teraz sa zahráme takú hru, pri ktorej sa nesmiete rozprávať. Môžete si len medzi sebou ukazovať. Zoradíte sa do radu podľa dátumu narodenia. Od najmladšieho po najstaršieho. Nakoniec spolu zhodnotíme, či ste sa postavili správne. Tak a teraz si povieme: "začneme od teba Lucka": apríl, máj... Pri tejto hre deti zistia, v ktorom mesiaci sa narodili ich spolužiaci, aby sa lepšie spoznali.

Posadíme/postavíme sa do kruhu. Vedľa seba budú stáť rovnaké znamenia. Napr. Sem sa postavia blíženci, tam kozorožci... Žiaci rovnakého znamenia vytvoria skupinku a spolu budú zisťovať, čo majú spoločné a v čom sa od seba líšia. Potom to všetko zreapitulujú pred ostatnými.

Hráč vstupuje do miestnosti a nájde tam nepredpokladanú situáciu, osobu.

Variant: Hráč je sám v miestnosti, naraz sa otvoria dvere, niekto vstúpi, z reakcie musíme zistiť kto to je.

Súťažiaci sa posadia do kruhu, jeden hráč je uprostred. Ide k niekomu v kruhu, snaží sa ho rozosmiať, alebo dostať k pohybu a pod., ale pokúšaný hráč nesmie reagovať, hovoriť, smiať sa, hýbať sa, pritom sa však musí pokušiteľ dívať stále do očí.

Variant: Hráč uprostred ide k niekomu v kruhu, hovorí k nemu, pýta sa ho, obviňuje ho a pod., tento však nesmie odpovedať, ale odpovedá hráč po jeho pravici.

Dvojica hráčov, medzi nimi leží veľký arch papieru, rozdelení na tri časti. Každý maľuje na svoju časť papieru ľubovoľný obrazec, potom sa snažia v stredu časti papieru svoje obrazce spojiť a zladiť do obrazca spoločného. Komunikujú len kresbou, nedohovárajú si slovne.

Vytvoria sa dvojice, jeden z partnerov si vymyslí, ako a kam by chcel, aby ho partner doviedol. Partner sa pokúsi splniť jeho prianie, ak odhaduje správne, dáva sa hráč viesť, ak prianie neodhadol, kladie odpor.

Utvoriť dvojice, so zavretými očami sa partneri postavia chrbtami k sebe. Ľahkými pohybmi každý poznáva chrbát toho druhého, vedie s ním rozhovor bez slov – jeden vždy „hovorí“ a druhý „počúva“. Potom si vymenia role. Potom v pokoji zostanú stáť, oddelia sa a pozrú sa na seba.

uvoľňujúca hra - deti sa zabavia, odreagujú sa

Tak deti postavíme sa do kruhu a zahráme sa hru, v ktorej budeme akože jazdiť na koni. Dáme sa do postoja tak, akoby sme sedeli na koni. Najprv si však musíme dať na hlavu prilbu(akože si dávame prilbu), zapneme si ju (zapíname prilbu), tak aby to bolo aj počuť "ťuk"(povieme "ťuk"). Predtým ako začneme jazdiť sa rozlúčime s mamou (akože dávame pusu mame,akože ju obímame...), s ocom (podobne sa rozlúčime ako s mamou..., s bratom, sestrou, strýkom, frajerom, svokrom, svokrou, dedkom... (deti improvizujú). Keď poviem doprava otočíme sa doprava keď poviem doľava ta sa otočíme doľava, keď budem preskakovať prekážku vyskočíme, ak pôjdeme cez betón tak budeme tľapkať po hrudi, ak cez blato, rukami tľapkáme po nohách. A hra vyzerá asi takto: pripravíme sa. Môžeme začať a doprava, cez prekážku, a doľava, cez blato, cez betón...