Didaktické hry

Žiakov rozdelíme na 2 družstvá. Družstvá si vymyslia meno pre dvoj tím. Učiteľ postupne dáva otázku žiakovi z prvého družstva a potom žiakovi z druhého družstva, až kým sa nevystriedajú všetci žiaci. Pri chybnej odpovedi učiteľ zaznačí družstvu gól.

Pripravíme si 36 kartičiek a na každú kartičku nakreslíme rôzne predmety tak, že vždy dve kartičky budú tvoriť nejakú dvojicu, napríklad: kyselina - chémia, učiteľka - škola... Niektoré kartičky sa musia opakovať, napr. ak budeme mať dve kartičky na ktorých bude kyselina, ale len jednu kartičku, na ktorej bude chémia. Hru hrajú štyria hráči. Kartičky rozložíme obrázkami nadol. Začínajúci hráč obracia dve kartičky a povie, či daná dvojica, ktorú našiel patrí k sebe. Ak odpovie zle, alebo nenašiel správnu dvojicu, musí kartičky vrátiť a nasleduje ďalší hráč. V prípade, že našiel správnu dvojicu a odpovedal správne, vezme si kartičky a pokračuje ďalej v hre. Hra sa končí, keď hráči nájdu všetky dvojice, ktoré patria k sebe. Vyhráva ten, kto má najviac kartičiek.

Žiakom rozdáme papieriky na ktorých sú výroky známych osobností. Mená ich tvorcov napíšeme na tabuľu. Ich úlohou je priradiť výroky k menám a odôvodniť ich.

Učiteľka si pripraví 10 obrázkov, na ktorých sú zobrazené slávne osobnosti. Žiakov rozdelí na skupiny. Po jednom obrázku ukazuje žiakom, ktorí si zapisujú mená osobností. Nakoniec príde vyhodnotenie, skupina, ktorá má najviac správnych mien, vyhráva.

Cinquain - je päťriadková „báseň“, ktorá zahŕňa informácie, zachytáva myšlienky, pocity a presvedčenia v podobe stručných, výstižných výrazov, ktoré opisujú alebo reflektujú tému. Pozostáva z týchto častí:
1. verš: téma (jedno slovo, zväčša podstatné meno),
2. verš: opis témy (dve slová, zväčša prídavné mená),
3. verš: vyjadruje dej týkajúci sa témy (tri slovesá v ľubovoľnom slovesnom tvare zväčša v prítomnom čase),
4. verš: štvorslovný výraz vyjadrujúci emocionálny vzťah, vcítenie sa do témy, názor na tému,
5. verš: jednoslovné synonymum, ktoré rekapituluje podstatu témy.

Autor: MIROSLAV BORÁK
Metóda obohacuje metódu Philips 66. Je samoštúdiom a súčasťou heuristického postupu.
POSTUP:
- príprava problémov, vyberie sa napríklad 6 problémov,
- predložia sa problémy, aby si mohli niektorý z nich vybrať,
- samoštúdium problémov - učiteľ ponúkne literatúru alebo iné zdroje,
- diskusia v skupine,
- diskusia - hovorcovia skupín prednesú závery, ale aj pochybnosti, ťažkosti a pod.

Autor: DONALD PHILIPS
Šesť účastníkov diskutuje šesť minút o probléme na zadanú tému. Žiakov môžeme rozdeliť do podskupín po šiestich. Vedúci skupín hovoria za okrúhlym stolom riešenia a diskutujú o riešeniach. Problém nesmie byť ani príliž úzky ani príliš široký a taký problém, pri ktorom by sa rozširovali deťom poznatky (používajú osvojené poznatky, práca s informačnými fondami).
Táto metóda učí rozhodovať sa, rýchlo produkovať, cvičí kreativitu. Zdokonaľujú sa medziľudské vzťahy, sociálne schopnosti, pretože dochádza k spoločnému riešeniu.

Učiteľka vymyslí prípad, žiaci sa rozdelia na žalobu, svedkov, porotu (predseda súdu), obhajobu, sudcov (novinárov, zapisovateľov...)

Najskôr žiaci rozpracujú prípad.
Žiaci prezentujú prípad skupinám.
Pracujú na spracovaní žaloby a obhajcovia pracujú na svojej obhajobe.
Potom sa vypočuje obžaloba - vystúpi hovorca zo skupiny žalobcov.
Vypočuje sa obhajoba.
Môžu sa prizvať svedkovia, experti...
Pojednávanie sa môže prerušiť - prestávka na poradu (vychovávateľ = poradca).
POROTA:
- hodnotí priebeh procesu - dodržiavanie pravidiel medziľudského správania...
- hlasuje, rozhoduje, kto má lepšie obsahové argumenty...
- vyhlasuje víťaza, alebo môže spor vyhlásiť za nedoriešený.

Učiteľka spolu so žiakmi hodnotí vystupovanie, priebeh, formálnu stránku prejavu, presvedčivosť a pod.

Štyria žiaci idú za dvere, jeden ide za učiteľom. Učiteľka mu povie nejakú úlohu (informáciu alebo myšlienku). Do triedy vstúpi prvý spolužiak. Žiak, ktorý sa zhováral s učiteľkou mu zopakuje úlohu a ten ju povie ďalšiemu žiakovi, ktorý vstúpi do triedy. Takto to pokračuje až po posledného žiaka, ktorý zopakuje úlohu pred celou triedou. Žiaci si všímajú, ako sa prvá myšlienka skresala a "skomolila".

Žiaci si môžu založiť denník, do ktorého si budú písať svoje nápady, postrehy, poznámky, starosti, prežívanie rôznych udalostí, problémy, lepiť zaujímavé obrázky...
Je to dobrá pomôcka pri rozvíjaní kreativity, empatie. Môže slúžiť aj ako motivácia.