|
O čom asi tento spisovateľ píše?
|
|
literatúra
|
Ukážeme žiakom portrét spisovateľa a pýtame sa ich otázky: "Je to básnik, dramatik...?" O čom asi písal?" "Je to slovenský autor?" a pod.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Postava z diela v stroji času
|
|
literatúra
|
Úlohou žiakov je postavu z diela presunúť do iného storočia. Ako by sa zachovala v takej istej situácii, v akej bola v diele v inom storočí?
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Písanie fiktívnych listov
|
|
literatúra
|
Po prečítaní ukážky žiaci môžu písať fiktívne listy spisovateľovi. V listoch napíšu, čo sa im v diele páčilo a čo nie. Čiže prostredníctvom listu sa môžu pokúsiť napísať malú kritiku. Taktiež môžu autorovi napísať, čo by mu odporúčali v diele zmeniť a podobne. Fiktívne listy môžu písať aj literárnym postavám. Po napísaní listov podľa aktuálnosti učiva učiteľ môže zadať úlohu aj z gramatiky.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Stretnutie spisovateľov
|
|
literatúra
|
Tak, ako sa môžu stretnúť postavy, môžu sa stretnúť aj spisovatelia. Dvaja žiaci sa dohodnú, koho budú predstavovať. V dialógu sa rozprávajú o svojom živote, dielach, témach, období, prostredí, v ktorom žili. Ostatní žiaci hádajú, ktorí dvaja spisovatelia sa rozprávajú.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Príbehy so známymi postavami
|
|
literatúra
|
Žiaci môžu vymýšľať príbehy, v ktorých vystupujú známe postavy, ktoré poznajú z pôvodných diel.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Poprehadzované verše
|
|
literatúra
|
Učiteľka žiakom rozdá roztrihanú báseň na verše. Úlohou žiakov je ju správne logicky poskladať.
OBMENA: Učiteľka môže verše poprehadzovane napísať na tabuľu.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Popletená rozprávka/príbeh
|
|
literatúra
|
Keď už žiaci majú dobre zvládnuté učivo o rozprávkach, môže učiteľ s nimi skúsiť malý experiment. Povie im, aby rozprávku napísali tak, že kladné postavy sa zmenia na záporné a naopak. Alebo im povie, aby sa pokúsili urobiť úplne iný záver známej rozprávky a podobne. Potom majú charakterizovať slohový postup, ktorý pri písaní použili.
Variant: Žiaci môžu pracovať aj tak, že sa stretnú dve alebo viac postáv z rozličných rozprávok a vymyslia úplne novú rozprávku, ale s pôvodnými postavami, ktoré sa stretnú.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kvíz
|
|
univerzálne hry a metódy
|
Veľmi známou formou, prostredníctvom ktorej môžeme so žiakmi opakovať učivo, je aj kvíz. Ten sa dá urobiť rozličnými spôsobmi. Záleží to všetko od fantázie učiteľa a žiakov. Otázky nemusí pripravovať len učiteľ, môžu si ich pripraviť aj žiaci. V triede si môžu vytvoriť ľubovoľné množstvo súťažiacich družstiev podľa počtu žiakov. Najrýchlejší spôsob je taký, keď si členovia družstiev ťahajú otázky. Výhodou je, keď učiteľ víťazné družstvo neodmeňuje len známkou, ale je výborné, keď má k dispozícii napríklad malé darčeky alebo sladkosti. Deti to vnímajú ako zmenu a ešte viac ich to dokáže motivovať a na kvíz, ktorý je vlastne hravou formou opakovania vedomostí, sa aj doma viac pripravujú.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Na rýmovačku
|
|
literatúra
|
Prvý hráč sa spýta ďalšieho hráča ľubovolnú otázku. Druhý hráč mu na ňu odpovie tak, aby sa jeho odpoveď rýmovala s otázkou predošlého hráča. Odpoveď nemusí mať zmysel. Napr. "Máš rád mačky?" "Radšej mám hračky."
OBMENA: Namiesto otázky môžu žiaci vyslovovať len rôzne vety a slovné spojenia, ktoré taktiež nemusia mať logickú nadväznosť.
OBMENA: Hľadáme rýmy na číslovky. Napr. Jeden jeden jeden - zabudol som hrebeň, Dva dva dva - moja hlava boľavá, Tri tri tri - ryba má ikry...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Moje meno má rým?
|
|
literatúra
|
Vyberieme meno niektorého spolužiaka a zopárkrát ho zopakujeme. Potom spolu na toto meno vymýšľame rýmy tak, aby vystihovali jeho dobré vlastnosti. Na koniec dáme hlavné slovo majiteľovi mena, aby vymyslel posledný rým na svoje meno.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
