Didaktické hry

CIEĽ: Rozvoj kognitívnej oblasti – myslenie, reč. Precvičovanie schopností – zmysly, orientácia, pozornosť. Rozvoj telesnej oblasti – rýchlosť, pohotovosť.
VEKOVÁ KATEGÓRIA: 1. – 4. ročník
FORMA: Interiér; Spoločenská hra v priestore
METODICKÝ MATERIÁL: farebné papiere, jesenné listy, nakreslený strom, lep, nožnice

METODICKÝ POSTUP: Pripravíme si asi 40 rôznofarebných lístkov, ukryjeme ich v miestnosti tak, že z každého lístku kúsok vyčnieva. Deti vojdú do miestnosti po dvojiciach. Na pokyn vychovávateľa začnú hľadať a zbierať lístky. Dvojica, ktorá ich nájde v časovom limite najviac, vyhráva.

OBMENA 1: Každá dvojica môže hľadať lístky inej farby.

OBMENA 2: Na jeseň hru hráme s listami stromov, po nájdení deti určujú druh stromu, listy priliepajú na daný strom nakreslený na papieri.

CIEĽ: Rozvoj kognitívnej oblasti – myslenie, reč. Precvičovanie schopností - orientácia.
VEKOVÁ KATEGÓRIA: 3. – 4. ročník
FORMA: Interiér; Spoločenská hra při stole
METODICKÝ MATERIÁL: abeceda, papiere, pero

METODICKÝ POSTUP: Deti majú za úlohu zastaviť rebríček slov z podstatných mien, z určitého písmena abecedy, pričom rebríček má, napríklad, 6 priečok:

O
OB
OKNO
OSADA
OBÁLKA
ODSTREL

CIEĽ:  Rozvoj kognitívnej oblasti – myslenie, reč. Precvičovanie schopností – zmysly, pamäť. Precvičovanie zručností – jemná motorika.
VEKOVÁ KATEGÓRIA: 1. – 4. ročník
FORMA: Interiér; Exteriér; Spoločenská hra
METODICKÝ MATERIÁL: pero, papier, drevená palička, sklo, voda, drevo, kovové predmety. . .

METODICKÝ POSTUP: Vedúci hry má drevenú paličku a ňou klopká na predmety z rôzneho materiálu. Deti sedia vedúcemu chrbtom a na papier si píšu predmet, na aký vedúci hry klopkal – druh materiálu. Za každý správne označený dostávajú bod. Body určia víťaza.

CIEĽ: Rozvoj kognitívnej oblasti – myslenie, reč. Precvičovanie schopností – zmysly, orientácia. Rozvoj telesnej oblasti – vnútorné orgány, pohotovosť, rýchlosť.
VEKOVÁ KATEGÓRIA: 2. – 3. ročník
FORMA: Interiér; Spoločenská hra v priestore
METODICKÝ MATERIÁL: rybky – z jednej strany vyfarbené, na druhej strane sú napísané úlohy, krieda.

METODICKÝ POSTUP: Hráči utvoria skupinky, pred ktoré položíme farebné rybky. Prvou úlohou je čupnúť si a fúkaním rybku čo najrýchlejšie dopraviť za cieľovú métu (vyznačenú kriedou na podlahe). Potom hráči prečítajú úlohy, ktoré má rybka napísané na rube a začnú ich plniť. Keď úlohy splnia, dajú si rybku „do siete“ a idú pre ďalšiu. Víťazom sa stáva družstvo (skupina) s najväčším počtom ulovených rybiek v sieti v limitovanom čase. Túto hru možno aplikovať na precvičovanie učiva viacerých predmetov. 

CIEĽ: Rozvoj kognitívnej oblasti – myslenie, reč, pozornosť
VEKOVÁ KATEGÓRIA: 1. – 2. ročník
FORMA: Spoločenská hra v kruhu
METODICKÝ MATERIÁL: kartičky z výkrasu s číslami od 1 po 20

METODICKÝ POSTUP: Deťom rozdáme kartičky s číslami od 1 po 20. Ostatné deti sú „zamestnenci ústredne“ a budú počítať správne a nesprávne spojenia telefónnych staníc. Hra pokračuje nasledovne: určíme hráča napríklad s číslom jeden: Tu je číslo jeden, volám číslo väčšie o tri. Tu je číslo štyri, volám číslo väčšie o sedem, atď.

Je  to preskupenie písmen v slove tak, aby vznikli nové zmysluplné  slová. Žiaci si napíšu svoje meno a priezvisko. Poprehadzujú písmenká. Z týchto písmen vytvoria nové slová tak, aby ani jedno  písmeno nezvýšilo.
Napríklad:

PETER JAROŠ
PEROJAŠTER (vytvoril Ľ.Feldek)
BOHUMIL HRABAL
HM, BRALI HOLUBA

Po  prečítaní ukážky povieme žiakom, aby si vymysleli ďalšiu postavu, ktorá vstúpi do deja a napíšu príbeh aj s novou postavou.

Toto cvičenie je vhodné na dotváranie prečítanej ukážky. Môžeme dať žiakom napríklad tieto otázky, na ktoré potom písomne odpovedajú:
Čo by sa stalo, keby  sa Maroško zrazu dostal do 21. storočia? Čo by robil? Aké situácie by riešil? (z knihy Maroško - M.Rázus)
Ako by sa odvíjal osud Maťka Rafikovie, keby odmietol ísť študovať za krajčíra? (z knihy Z teplého hniezda - M.Kukučín)
Čomu by sa venoval Štefan Greško, keby žil v 21. storočí? (Jozef Gregor Tajovský – Do konca)

Tvorivá vizualizácia je schopnosť vidieť mysľou. Túto schopnosť má každý. Vždy, keď sa cez deň zasnívame, tak vlastne vizualizujeme. Vizualizácia vedie k vytváraniu asociácií, ale tiež k predstave detailov, ktoré slúžia k vnútornému vyjadreniu textu. Napríklad si môžeme predstavovať, ako vyzerá pobrežie v básni, aké bolo asi počasie, keď básnik písal báseň, aká farba prevládala v prostredí, aká hudba tam asi znela, ako asi vyzerala jeho láska a podobne.

Na túto činnosť žiaci potrebujú hlavne pokoj a ticho. Musíme ich to pri poézii naučiť. Ako? Napríklad malými cvičeniam na koncentráciu. Napríklad keď ideme preberať prírodnú lyriku, prinesieme do triedy obraz, na ktorom je zobrazená príroda. Povieme žiakom, aby sa na obraz pozerali päť minút a aby si zapísali niektoré myšlienky a nápady, ktoré im práve blúdia v mysli.

Potom sa o myšlienkach porozprávame. Po rozhovore povie učiteľ žiakom, že budú čítať báseň  (prírodnú lyriku) a nech  sledujú, ako svoje pocity z prírody zachytil básnik. Po prečítaní sa rozprávajú o svojich pocitoch z básne, povedia svoje názory na autorove verše a až po tejto diskusii pristúpime k podrobnejšiemu rozboru básne z hľadiska umeleckých prostriedkov a formy. Tiež žiakov vedieme k tomu, aby porovnávali svoje pocity s básnikovými. Takto sú vnútorne zaangažovaní do rozboru, lebo musia premýšľať aj nad sebou a nielen nad básňou a jej autorom.

Žiaci aj pri tejto aktivite pracujú v skupinách. Do obálok vložíme texty básní, ktoré sme so žiakmi čítali a obrázky, ktoré nejakým spôsobom súvisia s textom básne. Žiaci majú správne priradiť obrázok k jednotlivým básňam.