Didaktické hry

Žiakom ukážeme portrét pre nich ešte neznámeho spisovateľa a povieme im, aby napísali svoju predstavu o tom, o čom asi spisovateľ vo svojich dielach píše.

Vyberieme žiakom nejakú postavu -  napríklad z 19. storočia (Zuzanka Hraškovie) a povieme im, aby vymysleli príbeh s touto postavou, ale v 21. storočí. Môžeme to urobiť aj naopak. Postavy zo súčasných diel môžeme presunúť do iného – predchádzajúceho  storočia, ale aj do budúcnosti. Upozorníme žiakov na adekvátne využitie slovnej zásoby súvisiacej s dobou.

Učivo o takej významnej osobnosti, akou je Ľudovít Štúr, môžeme využiť aj pri hre na vedeckú konferenciu o Ľudovítovi Štúrovi. Niekoľko dní pred „konferenciou“ rozdáme žiakom úlohy, ktoré si majú pripraviť. Žiaci môžu spracovať referáty alebo prezentácie v PowerPointe napríklad na  tieto témy:

- detstvo Ľudovíta Štúra,
- štúdium Ľudovíta Štúra,
- život a práca Ľudovíta Štúra,
- tvorba Ľudovíta Štúra,
- súkromný život Ľudovíta Štúra,
- charakterisitika štúrovčiny a rok 1843,
- charakterisitka 19. storočia a romantizmu.

Žiaci čerpajú informácie z viacerých zdrojov (encyklopédie, internet...). Jednu tému si môže spracovať aj viac žiakov. Určíme, kto bude moderátorom na konferencii a ďalšie potrebné funkcie podľa potrieb triedy. Aby žiaci nadobudli pocit, že sú naozaj na „konferencii“, môžu si pripraviť aj vizitky s menom, ktoré si pripevnia na odev, tiež si môžu  dať na stôl minerálku. Moderátor prekonzultuje s vyučujúcim jednotlivé body, ktoré sú súčasťou konferencie a podľa nich moderuje celý priebeh. Súčasťou prípravy na konferenciu môže byť aj tvorba pozvánok, oznámení, či tvorba nástenky o Ľudovítovi Štúrovi. Po ukončení konferencie môžu žiaci napísať správu do novín.

Žiaci si v rámci literatúry zopakujú život a dielo  Ľ. Štúra, v rámci slohu konferenciu, pozvánku, správu, oznámenie a v rámci gramatiky tému -  vývin jazyka.

Otázkový brainstorming spočíva v  kladení otázok, na ktoré nepoznáme odpoveď.

V 8. a v 9. ročníku si žiaci zvyknú pripravovať namiesto čitateľských denníkov referáty alebo prezentácie v PowerPointe o prečítanom diele a o autorovi, ktorý dielo napísal. V súvislosti s týmto typom hodiny si žiaci môžu pripraviť otázky pre spolužiaka, ktorý sa prezentuje na hodine. Učiteľ ich motivuje tak, aby otázky vychádzali zo všetkých troch zložiek vyučovacieho predmetu – sloh, slovenský jazyk, literárna výchova. Pýtajú sa ho na čokoľvek, čo súvisí s prečítaným dielom. Takto učiteľ vidí dve skutočnosti. Všíma si pozornosť a sústredenosť žiakov na hodine a tiež podľa toho, ako žiak odpovedá na otázky spolužiakov, vidí, ako dielu rozumie.

Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každej skupine dá obálku, v ktorej je rozstrihaný obrázok. Žiaci musia najprv obrázok poskladať a potom robia opis predmetu na obrázku.

Žiaci pracujú v skupinách. Podľa vlastného výberu majú urobiť reklamu na knihu formou scénky, básne, vtipného dialógu a podobne.

Žiaci pracujú v skupinách. V skupinách si napíšu rôzne správy zo školských podujatí, prípadne oznamy, predpoveď počasia a rôzne iné zaujímavosti. Každá skupina si určí hlásateľa, ktorý pripravený text prečíta. Takto sa deti môžu hrať na “triedny rozhlas”.

Učiteľ pustí ľubovoľnú ľudovú alebo populárnu pieseň. Žiaci po vypočutí majú pieseň zmeniť na rozprávanie príbehu. Ďalšie možnosti sú:

• zmena balady na rozprávku
• zmena rozprávky na báseň
• dotvoriť záver príbehu
• smutný záver zmeniť na veselý a naopak
• vymýšľanie vlastnej melódie na text básne
• dotváranie zvukov v básni bubienkom, paličkami, trianglom...

Na uvedené slová žiaci vymyslia príbeh.

Učiteľ napíše na tabuľu niekoľko viet. Žiaci hľadajú vo vetách ukryté názvy diel alebo mená autorov. Potom priblížia dej diela  a hlavné postavy diela.