Didaktické hry

Zahráme sa na Indiánov a budeme si posielať správy z kopca na kopec. Žiakov rozdelíme do dvoch skupín. Učiteľ vytlieska rytmus: napr. dve štvrťové a jednu osminovú, ktorý prvá skupina ihneď tlieskaním zopakuje. Druhá skupina má čas na rozmyslenie, z akých hodnôt sa rytmus skladal. Potom vytlieska rytmus a "rozlúštenú správu" nahlas vysloví: "ta-ta-ti". Žiakov by sme mali naučiť cítiť rytmickú výstavbu hudobnej frázy.

V tejto hre spojíme stúpajúcu melódiu s pohybom z predklonu a tak sa pokúsime odstrániť jednu z najväčších chýb pri speve vysokých tónov, a to odstránenie dychového pretlaku do hlasiviek, na ktorý hrtanové svalstvo reaguje "zovretím" krku.

Učiteľ zaspieva otázku: Ju-ú? (stúpajúcu oktávu d¹- d²) Doprevádza ju pohybom ruky zdola nahor. Žiaci odpovedajú: Ju-ú. (klesajúcu oktávu d² - d¹) Glissando doprevádzajú pohybom ruky zhora nadol. Hlas sa pri zostupe stíši.

"Ju-ú" môžme nahradiť akoukoľvek slovnou otázkou.
napr. otázka: "Mlieko?", odpoveď: "Áno."

Žiaci na seba volajú "z triedy do triedy": huhúúú na klesajúcu terciu vo vyššej hlasovej polohe (v rozsahu e¹ - d²). Potom privoláva kamaráta: uúú na klesajúcu malú sekundu. Dôležité je všímať si, či deti nekričia, nevystrkujú bradu dopredu a neposúvajú hlavu.

Každý hráč dostane číslo. V štvordobom rytme sa hráme tak, že všetci plesknú na stehná, tlesknú a potom lusknú ľavou a následne pravou rukou. To sa opakuje a prvý hráč popri tom súčasne s lusknutím ľavou rukou povie svoje číslo. Pri lusknutí pravou rukou povie číslo iného hráča. Oslovený v rytme to isté zopakuje, povie číslo niekoho iného. Pomaly sa dostávame do tempa a kto sa pomýli vypadáva.

Hráči sa rozdelia do dvojíc a vytvoria dva kruhy tak, že jeden z každej dvojice sa postaví do vonkajšieho a druhý do vnútorného kruhu. Učiteľ začne hrať (alebo pustí) pochod a žiaci v kruhu sa začnú pohybovať, každý kruh do opačného smeru. Vonkajší pochoduje v smere hodinových ručičiek, druhý v protismere. Keď učiteľ dohrá, každý žiak musí, čo najrýchlejšie nájsť svojho partnera a chytiť ho za ruky. Prvá pôvodná dvojica vyhráva.

OBMENA: Posledná dvojica, ktorá sa nájde vypadáva a hra pokračuje ďalej. Dvojica, ktorá zostane posledná, vyhráva.

Stojíme v kruhu a prvý hráč tleskne smerom k susedovi, ktorý stojí po pravej strane. Ten toto tlesknutie akoby prevezme a pošle k ďalšiemu susedovi. Tlesknutie obieha po kruhu jedným smerom 2-3x.
Vedúci hry zmení smer – a tlesknutie beží po kruhu späť, niekoľkokrát obehne kruh. Hocikto v kruhu môže zmeniť smer. Musí byť otočený k tomu od koho tlesknutie preberie a potom mu ho pošle späť. Všetci sa otočia chrbtom a tlesknutie ide jedným smerom po kruhu, potom druhým, potom znova môže hocikto z hráčov zmeniť smer. Otočení hráči chrbtom musia pozorne vnímať, kde zvuk je a kedy na nich príde rad.
Skúšame to rýchlo a stále zrýchľujeme.

Tomáško si jedného dňa vzal do školy ovocné cukríky. To ešte nevedel, aké sú tieto maškrty nezbedné. Pred hodinou hudobnej výchovy si vysypal cukríky na lavicu. Bol lakomý a chcel ich zjesť úplne sám. Nezbedné cukríky zbadali na lavici otvorený notový zošit a všetky šup-ho do zošita. Začali sa tváriť, že sú notičky. Tomáško im nahnevane povedal: „Čo to cukríky?! Veď vy ste na jedenie, vy nie ste notičky!“ Notičky mu na to: „Ty si bol doteraz dobrý chlapček, ktorý sa vedel vždy so všetkými rozdeliť. A teraz je z teba lakomec. My sme boli cukríky, ktoré boli na jedenie a tak ako ty, sme sa zmenili... na notičky, ktoré sa nejedia, ale sa bude podľa nich spievať a hrať na hudobných nástrojoch.“ Tomáško nevedel, čo má spraviť. Pokúšal sa cukríky pozbierať zo zošita, ale nedali sa. „Keď pani učiteľka príde na hodinu, bude sa rozčuľovať, že mám počas vyučovania na stole cukríky.“ Potom dostal nápad, ako ich dostať zo zošita. „Určím, na aké notičky sa hrajú. Keď uvidia, že sa s nimi chcem takto pekne hrať, hádam mi odpustia a naskáču naspäť do vrecúška. A dokonca im sľúbim, že sa vždy podelím a nebudem už taký pažravec. Potom mi už isto nebudú robiť neplechu.“ Ako povedal, tak i urobil. Určil notičky správne, ospravedlnil sa im a po hodine hudobnej výchovy sa so všetkými podelil. Cukríčky mu odvtedy už nerobili neplechu.

Vedeli by ste tiež určiť, na aké notičky sa hrali cukríčky?

Bc. Eva Honcová

Pripravíme si orchestrálnu alebo zborovú nahrávku. Jedného žiaka pošleme za dvere (hádajúci). Žiaci sa posadia/postavia do kruhu a dohodnú sa, kto bude tajný dirigent. Potom zavoláme hádajúceho do triedy a pustíme hudbu. Všetci rovnako dirigujú. Naraz menia gestá podľa hlavného tajného dirigenta, ktorého nenápadne sledujú. Hádajúci má uhádnuť, kto je tajný dirigent. Ak sa mu to podarí, odhalený dirigent ide za dvere, ak nie, naspäť za dvere ide hádajúci.

Deti sa postavia alebo posadia do kruhu. Jedno z detí sa postaví/posadí do stredu. Pustíme hudbu a deti v kruhu si za chrbtom posielajú plyšovú hračku (najlepšie do rytmu). Robia to tajne, aby hádajúci v strede nevedel, kto ju má.

Ak si hádajúci myslí, že vie, kto má plyšovú hračku, tleskne a ihneď zdvihne ruky. Hudba prestane hrať a on na dotyčného ukáže. Ak sa pomýli, hra pokračuje ďalej. Ak uhádne, ide do stredu ten, na ktorého ukázal, že má hračku.