Určite si všetci tí, ktorí sme chodili do základnej umeleckej školy, pamätáme, ako nám učiteľka púšťala skladby a pýtala sa nás na nástroje, ktoré v skladbe hrali. Tí, ktorí sa konkrétne nestretli s danými hudobnými nástrojmi, nevideli ako sa na nich hrá a nepočuli ich na vlastné uši (aspoň prostredníctvom TV), tak mali problém. Nemali šancu si po jednom či dvoch vypočutiach zapamätať, ktorý zvuk patrí ktorému nástroju. Niekomu nestačilo len vidieť nástroj na obrázku, pustiť rádio a povedať: "Deti, toto je zvuk hoboja." A tým to haslo. Samozrejme nie je ľahká vec zohnať videá, kde hrajú všetky nástroje, ktoré treba na vyučovaní prebrať a už vôbec by nebola maličkosť všetky nástroje priniesť na hodinu, napríklad hudobnej výchovy. Nebodaj, aby mali deti možnosť si vyskúšať ,"zabrnkať" na týchto nástrojoch. Určite by to bolo najlepšie riešenie s najvyššími kvalitatívnymi výsledkami, ale v praxi je to proste NEMOŽNÉ. Preto som sa inšpirovala knižočkou Ing. Mgr. Jany Janekovej, ktorá sa zaoberá problematikou grafického znázornenia zvukov. Navrhujem malé riešenie tohto problému.
V tejto metóde využívam prepojenie sluchových vnemov s vizuálnymi. "Čiže metódu, ktorá vychádza z prvotného, elementárneho prepojenia sluchových vnemov s bezprostrednou grafickou reakciou – grafické znázornenie vnemov a ich vlastností žiakmi. Pritom počúvané vnemy môžu byť tvorené hudobnými, ale aj nehudobnými zvukmi, ktorých zdrojmi môžu byť okrem klasických hudobných nástrojov aj predmety, nástroje bežného použitia, vlastnoručne zhotovené alebo iné hudobné nástroje.“ Ja vo svojej metóde budem pracovať len s grafickým znázornením zvukov klasických hudobných nástrojov. "Grafická značka zvuku v našom ponímaní je žiakom samostatne vymyslený a nakreslený symbol počutého zvukového vnemu, ktorým môže byť samotný zvuk, ale aj zvukový úryvok alebo časť zvukového priebehu." V tejto metóde sa zaznamenáva len samotný zvuk – nie melódia.
Učiteľ nemá možnosť, aby na predmete hudobnej výchovy nadiktoval názov a zároveň zvuk hudobného nástroja, pretože zvuk sa nedá vyjadriť písomným prejavom. Len ťažko sa dá vyjadriť verbálnym či neverbálnym spôsobom. Táto metóda dáva žiakom možnosť zapísať si do zošita aspoň niečo ku kolonke "zvuk hudobného nástroja". Toto vyjadrenie zvuku nie je 100%, ale predsa pomáha žiakovi zapamätať si vnem, ktorý uňho vyvolal onen hudobný nástroj. A vie určiť zvuk nástroja v rôznych skladbách. Každý žiak je jedinečná osobnosť, čiže každý inak vníma zvuky hudobných nástrojov. Grafické znázornenia jednotlivých žiakov sa môžu podobať, ale aj radikálne líšiť, preto nie je vhodné, aby napríklad učiteľ podával žiakom svoje grafické znázornenia, alebo aby vyberal symboly jednotlivých žiakov. Značky iných žiakov by žiakovi nemuseli nič povedať a metóda by nemusela priniesť očakávané výsledky.
Pomôcky pre pedagóga: prehrávač CD alebo iné technické prostriedky na prehrávanie hudby, (malé prefotené obrázky hudobných nástrojov)
Pomôcky pre žiaka: čistý papier, prípadne zošit, ceruzka alebo farbičky (fixky)
Učiteľ si zvolí hudobné nástroje, ktorých farbu zvukov chce preberať so žiakmi. Podľa toho si zoženie vhodné CD, ktoré obsahuje skladby s danými hudobnými nástrojmi. Vhodné by bolo pripraviť si CD len s vybranými fragmentmi, ktoré obsahujú náležité zvuky hudobných nástrojov.
Postupujeme nasledovne:
A)
1) Žiakom vysvetlíme, o čo v hre pôjde.
Budú počúvať zvuk daného nástroja a pokúsia sa ho nasledovne zakresliť na papier podľa svojich predstáv, cítenia. Treba zdôrazniť to, aby značky boli jednoduché a malé. Vhodné by bolo, aby pred prácou učiteľ zakreslil vhodnú značku na tabuľu, ako si to vlastne predstavuje. Pozor, načrtnúť by mal len jednu, aby deti nenapodobňovali značky pedagóga, ale pracovali len so svojimi predstavami. Pretože potom by táto práca nemusela mať význam.
2) Učiteľ pustí žiakom prvý fragment (skladbu). Deti počúvajú a premýšľajú nad vhodným zakreslením.
3) Žiaci grafický znázorňujú zvuk. Pozor nie melódiu, len zvuk. Akoby len jednu dobu. Vhodné by bolo, aby učiteľ počas zakresľovania kontroloval a korigoval žiacke znázornenia, pre prípadné nepochopenie práce, čo býva i pri šikovných žiakoch pravidlom. Značky zakresľujú nasledovným spôsobom. Napíšu názov nástroja a k nemu dokreslia príslušnú značku. Prípadne nakreslia alebo nalepia obrázok hudobného nástroja.
4) Pustíme všetky fragmenty od začiatku, aby si žiaci tieto zvuky lepšie utvrdili. Na ďalšej hodine môžeme vyskúšať či metóda mala úspešný výsledok, čiže či si žiaci zapamätali, aký zvuk má ktorý nástroj. Spočiatku si pomáhajú obrázkami, neskôr pracujú bez nich.
5) Obrázok č. 1 (grafické znázornenie žiačky 7. ročníka ZŠ Dvorníky)
B) Iným riešením by mohlo byť, keby sa žiaci pokúsili tieto zvuky napodobniť alebo dokonca obe metódy spojiť. Vyzeralo by to nasledovne:
1) Pustíme fragment.
2) Žiaci sa ho pokúsia napodobniť – každý sám v tichosti, aby nerušil ostatných spolužiakov.
3) Potom sa snaží tento zvuk zakresliť do jednoduchej značky.
4) Fragmenty pustíme od znovu, pre utvrdenie.
5) Na ďalšej hodine overujeme výsledky metódy, tak že púšťame striedavo fragmenty a deti určujú príslušné hudobné nástroje.
Každý zo symbolov má svoje vysvetlenie, no nie vždy sa dá vysvetliť. Žiačka 7. ročníka vysvetlila pôvod svojich grafických značiek nasledovne:
(pozri obrázok)
Bc. Eva Honcová
