Píšeme ľ
|
|
Kto veľmi ľúbi seba, toho neveľmi ľúbia iní. Veľká rieka tečie pokojne. Mucha lieta okolo ohňa dotiaľ , kým si nespáli krídla. Povedať je ľahko, spraviť ťažko. Kniha je najlepší priateľ.
|
|
|
|
Oznamovacie, opytovacie, želacie a rozkazovacie ve
|
|
Kedy sa sánkujeme? Sánkujeme sa v zime. Mama pracuje v továrni. Komu dáš tú knihu? Otec číta. Mama pečie koláče.
|
|
|
|
Prídavné a podstatné mená
|
|
Veronika je dobrá žiačka. Rada sa učí. Domáce úlohy píše pozorne. Často pomáha mamičke. Utiera prach a polieva kvety.
|
|
|
|
Spodobovanie
|
|
sneh, pstruh, juh, roh, sluch, prach, hrad, ľad, sad, hríb, sľub, chlieb, zub, kôš, nôž, voz, povraz
|
|
|
|
Slová, v ktorých slabiky de, te, ne, le, di, ti, n
|
|
Je pekná nedeľa. Slniečko nás láka do lesa. Kráčame ticho po značkovanom chodníku. Cestou stretávame poľovníka. Na lúke je veľa ľudí. Hľadajú snežienky. Pomôžeme im a potom sa zahráme s loptou.
|
|
|
|
Slová, v ktorých slabiky de, te, ne, le, di, ti, n
|
|
V triede majú prevahu chlapci. Ivan je veľký športovec. Dobre sa učí. Štyri roky korčuľuje. Do školy ide priamo z ľadu. Každú voľnú chvíľu má správne zadelenú.
|
|
|
|
Slová s de, te, ne, le
|
|
Dedo sedí v sade. Teší sa z pekných dní. V záhrade obzerá úle. Deti utekajú von. Neobliekajú sa teplo. Tešia sa na nedeľu. Pôjdu do lesa.
|
|
|
|
Slová s de, te, ne, le
|
|
Helenka išla na pole. Bolo pekné zelené. Poletovali nad ním motýle. Stále ich sledovala. O chvíľu odleteli preč. Domov išla cez les.
|
|
|
|
Slová s de, te, ne, le
|
|
V pondelok k nám prišiel dedo. Žije s tetou na dedine. Všetci sme sa potešili. Peter dostal od dedka čokoládu. Aničke daroval knihy. Bol u nás celý týždeň.
|
|
|
|
Mäkké a tvrdé spoluhlásky
|
|
Na ulici je ticho. Všetci sedíme doma. Mamička chystá večeru. Otecko si sadá medzi deti. Každému odkrojí krajíček chleba a naleje kyslé mlieko. Večera všetkým chutí.
|
|
|
|
|