Poetka, prekladateľka, 1908-1995
Napísala iba štyri básnické zbierky, ale aj tak sa stala jednou z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia. Jej poézia je prostým, úprimným vyjadrením srdca. Do veršov vtisla všetko, čo ju napĺňalo – lásku, šťastie, ale aj bolesť a smútok.
Narodila sa roku 1908 v podhorskej dedine Blatnica.
Roku 1919 začala študovať na gymnáziu v Martine. Po skončení nižších tried gymnázia začala navštevovať obchodnú akadémiu v Bratislave, kde sa jej po prvýkrát otvoril literárny svet. Zoznámila sa s Jánom Smrekom, Andrejom Mrázom a Emilom Boleslavom Lukáčom.
Vo svojich spomienkach rada spomínala na Štefana Krčméryho, ktorý ju motivoval a dodával jej odvahu, aby posielala svoje básne do Slovenských pohľadov a podporoval ju aj v tom, aby išla na študijný pobyt na parížsku Sorbonu.
Po návrate z Francúzska sa vydala za lekára Ján Pulmanna a usadila sa vo Vysokých Tatrách. kde prežila takmer 30rokov svojho života.
Maša Haľamová začala publikovať ako študentka, najskôr preklady z ruskej poézie a neskôr aj vlastnú tvorbu. Spomínala, že prvé verše napísala dokonca ako osemročná zo žiaľu nad smrťou matky. Bola jej blízka nielen poézia, ale aj ľudová pieseň a rozprávka a to už od detstva, ale ambície stať sa spisovateľkou nemala. No predsa sa ňou stala...
Debutovala zbierkou Dar (1928), roku 1932 jej vyšla ďalšia zbierka básní Červený mak.
Literárni kritici ju prirovnávajú ku Kraskovi, pretože aj ona svojou poéziou dôsledne rozvíjala symbolizmus. Jej veľkou literárnou láskou bol Jiří Wolker, aj keď sa s ním nikdy osobne nestretla, lebo keď zomrel, ona mala len 16 rokov. Až neskôr videla v sanatóriu v Tatranskej Polianke izbu, v ktorej ležal, keď sa tam liečil. Neraz spomínala, ako si zo svojho prvého skromného platu kúpila jeho básne viazané v koži.
Ďalšiu básnickú zbierku Smrť tvoju žijem (1966) napísala až po 30 rokoch. V tejto zbierke spomína na svojho manžela.
Po manželovej smrti roku 1956 sa Maša Haľamová venovala redaktorskej práci, najmä v oblasti detskej literatúry. Najskôr pracovala v Osvete v Martine a potom 15 rokov vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. Je autorskou leporela Hodinky (1966) a neskôr napísala detské knihy Mechúrik Košťúrik s kamarátmi (1962), Petrišorka (1968), O sýkorke z kokosového domčeka (1976). Nezanedbateľná je jej prekladateľská tvorba z ruskej, lužickosrbskej, maďarskej, nemeckej, ukrajinskej a z českej literatúry.
Jej básne boli preložené do deviatich cudzích jazykov a oslovili čitateľov na celom svete. Dielo uzatvorili knihy spomienkových čŕt Vzácnejšia než zlato a Vyznania (obe vyšli 1988)
Maša Haľamová zomrela roku 1995 a je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.
Básne tejto poetky je treba precítiť, jej verše prežiť a len vtedy čitateľ možno pochopí a odhalí ich podstatu.
