Tvorivá vizualizácia je schopnosť vidieť mysľou. Túto schopnosť má každý. Vždy, keď sa cez deň zasnívame, tak vlastne vizualizujeme. Vizualizácia vedie k vytváraniu asociácií, ale tiež k predstave detailov, ktoré slúžia k vnútornému vyjadreniu textu. Napríklad si môžeme predstavovať, ako vyzerá pobrežie v básni, aké bolo asi počasie, keď básnik písal báseň, aká farba prevládala v prostredí, aká hudba tam asi znela, ako asi vyzerala jeho láska a podobne.
Na túto činnosť žiaci potrebujú hlavne pokoj a ticho. Musíme ich to pri poézii naučiť. Ako? Napríklad malými cvičeniam na koncentráciu. Napríklad keď ideme preberať prírodnú lyriku, prinesieme do triedy obraz, na ktorom je zobrazená príroda. Povieme žiakom, aby sa na obraz pozerali päť minút a aby si zapísali niektoré myšlienky a nápady, ktoré im práve blúdia v mysli.
Potom sa o myšlienkach porozprávame. Po rozhovore povie učiteľ žiakom, že budú čítať báseň (prírodnú lyriku) a nech sledujú, ako svoje pocity z prírody zachytil básnik. Po prečítaní sa rozprávajú o svojich pocitoch z básne, povedia svoje názory na autorove verše a až po tejto diskusii pristúpime k podrobnejšiemu rozboru básne z hľadiska umeleckých prostriedkov a formy. Tiež žiakov vedieme k tomu, aby porovnávali svoje pocity s básnikovými. Takto sú vnútorne zaangažovaní do rozboru, lebo musia premýšľať aj nad sebou a nielen nad básňou a jej autorom.
