* 3. októbra 1762 v SLANICI na Orave - † 15. januára 1813 v Nových Zámkoch
Bol katolícky kňaz, jazykovedec, predseda Slovenského učeného tovarišstva, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné. Mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeovecch dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Študoval v rokoch 1774-1778 na Gymnáziuv Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. janurára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch, stál ne čele novozámockého dekanátu, bol správcom mestskej školy. V roku 1787 ako prvý uzákonil spisovnú slovenčinu:
- jej základ tvorilo západoslovenské nárečie (jazyk vzdelancov trnavskej univerzity)
- fonetický pravopis - „píš ako počuješ“
- Bernolákova slovenčina v polovici 19.storočia zanikla, čo bolo to spôsobené hospodárskymi, politickými i kultúrnymi zmenami .
DIELA:
1790 Grammatica Slavica
1791 Etymologia vocum slavicarum (Etymológia slovanských slov)
1817 nemecký preklad Grammatica Slavica
1825 - 1827 5-zväzkový Slowar Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
Bernolákovci
Predstaviteľmi prvej generácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, J. I. Bajza, O. Mesároš, M. Hamuliak, A. Rudnai, A. Radlinský a ďalší. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina a idea rovnosti národov. Organizačnou oporou bolo Slovenské určené tovarišstvo. Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 20. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť. Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a rozdvojenosť slovenských národných novorodeneckých síl. Tomuto cieľu slúžil aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Najvýznamnejšími predstaviteľmi druhej generácie bernolákovcov sú: Juraj Palkovič, J. Hollý, M. Hamuljak, J. Herkeľ, J. Koiš.
