Keď mal 18 rokov prišiel do Paríža. Svoju hudobnosť rozvíjal netradične, na dvore. Otec bol lekár. Predkovi boli kožiari. Rodičia ho dali na štúdia (humanitné vzdelanie). Začal chodiť do školy, v ktorej stále zneli zvuky bubnov a fláut. Seminár neskôr zrušili a jeho výchovu prebral otec. Jedine čo ho neučil on, ale učiteľ, bola hudba. Hral najskôr na flaute. Inak by sa dalo o ňom povedať, že bol samoukom. Sám si vytvoril zvláštny svet hudby. Vybudoval si ho pomocou vkusu, túžbe po láske...
Neskôr začal hrať na gitare. Ako jediný hudobný skladateľ začal hrou na flaute a gitare. Chýbala tu hra na klávesové nástroje.
Počas svojho detstva žil vo svete, kde sa pracovalo na poliach a konali sa tancovačky. Hector sa rád prechádzal po vidieku a veľa čítal, čo mu bolo neskôr i inšpiráciou. Keď mal 12 rokov stretol Estel, ktorá mala 18 rokov. Bola krásna a vedela tancovať. Cit k nej prerástol do vášne. Jej tvár si zapamätal do smrti. Po 6 rokoch mladý Hector vynikajúco zmaturoval. Dal sa na štúdium medicíny. No medicína sa jeho osobnosti veľmi nehodila. Bol to elegantný a citlivý muž. Nemal ani 18 rokov a prestal navštevovať prednášky a začal chodiť na opery, nevedel sa od nich odtrhnúť. Začal navštevovať knižnicu konzervatória a hltal tam tamojšiu literatúru. Nechal medicínu a začal navštevovať konzervatórium. Zložil omšu k sviatku Svätých neviniatok. Hoci bol agnostik, neveriaci, vedel sa vžiť do citov veriaceho. Nemal strach z ničoho. Chcel, aby jeho hudbu hral veľký orchester. Podarilo sa mu uviesť skladbu vo veľkom orchestrálnom obsadení. Jeho profesor bol nadšený. Povedal o ňom, že nebude lekárom, ale veľkým skladateľom. Hector Berlioz hovoril, že hudba je dušou veľkej budovy. Komponoval symfonické predohry, v ktorých počuť vplyv talianskej hudby. Pochopil, že musí skladať v duchu doby, aby sa ujal a začal navštevovať konzervatórium. Tu objavil aj Beethovena, jeho orchestra ako predmetu zvuku. Začal komponovať symfonické diela - Fantastická symfónia. Na jej premiére sa celá koncertná sála ocitla v kŕči. Inšpiroval sa i Goethovou poéziou.
Je to prvé naozaj romantické dielo. Obmieňa tú istú melódiu. Fixná myšlienka vo všetkých 5 častiach, tzv. ideé fix. Franzovi Lisztovi sa Berliozove dielo veľmi páčilo.
V roku 1830 sa zaľúbil do Kami Mokovej, ktorá mala 18 rokov a učila hru na klavír, on v tom období učil hru na gitare. Potom Hector odišiel do Ríma, kde vydržal len 20 dní a odtiaľ odišiel do Florencie. O Florencii vyhlásil, že všetko sa mu tam páči. Tu sa dozvedel o svadbe Kami Mokovej s výrobcom klavírov. Túto nešťastnú správu mu napísala jej matka. Chcel ich zabiť. Odsťahoval sa do Nizz, kde sa mu veľmi páčilo volanie mora a šírych horizontov. Opäť sa mu zapáčilo snívanie.Začal navštevovať francúzsku akadémiu v Ríme. Priatelil sa s Mendelsonom. Potom sa vrátil do Paríža. Zorganizoval koncert, na ktorom odznela Fantastická symfónia. Franz Liszst bol jeho svedkom. V Paríži sa stretol i s Paganinim a Georgom Byron. Stúpajúca sláva mu neprinášala financie a tak začal novinárčiť. Finančne mu neskôr začal pomáhať Paganini, aby sa venoval už len komponovaniu. Zložil dramatickú symfonickú skladbu Rómea a Júliu. Mal vtedy 30 rokov. Nebola to ani opera ani oratórium, nedá sa to nikde zaradiť. Skladba mimo priestoru a času, z ktorej cítiť smútok, šialenú lásku a melanchóliu. Podľahol módnemu trendu. Vyhovovala mu len inštrumentálna tvorba. Richard Wagner vyhlásil, že si musíme ctiť Berlioza ako skutočného záchrancu sveta. Pretože v Paríži nenašiel pre svoju hudbu pochopenie, odišiel do Nemecka (Lipsko). Taktiež to bolo preto, že ho doma nič nedržalo. Žena ostala depresívna a začala piť. Žili odlúčene. Očarila ho o 11 rokov mladšia Mária. Bol k nej uštipačný. V zápisníku píše o nej, že obdivuhodne mňaukala. Liszt upravil jeho skladby pre klavír. Ich priateľstvo sa prehĺbilo už po parížskych neúspechoch. Pracovali spolu na opere Benvenuto Cellinispolu. Zažil tu svoje najväčšie úspechy. Mala 10 repríz. Nemecká šľachta bola z diel Berlioza nadšená. Nemal úspech len vo Nemecku, ale aj v Prahe, Viedni a Budapešti. Vrátil sa do Paríža a ako 43 ročný stratil úplne nádej, že bude v Paríži pochopený. Balzac mu poradil, aby šiel do Ruska, pretože tam skladatelia zarábajú veľké peniaze.
Zažil tu veľký úspech. No vrátil sa i tak naspäť do Paríža a ako 53 ročný získal konečne pravidelný príjem. Napísal operu Trójania. Začal mávať silné črevné bolesti, pretože mal rakovinu. Zobral si Máriu, ktorá bola vrtkavá, no tá mu čoskoro zomrela na srdcový infarkt.
Keď mal Berlioz 61 rokov už nekomponoval, ale stále ešte písal. Rozhodol sa napísať svojej prvej láske Estel a keď sa dozvedel, že je vdova, požiadal ju o ruku. Povedala mu, že nemá zdravý rozum. Po synovej smrti odišiel do Viedne a následne do Peterburgu. Po návrate do Nizz omdlieva na skalách na pobreží a následne zomiera.
FANTASTICKÁ SYMFÓNIA
Berlioz už v tomto období bol uznávaným predstaviteľom moderného umenia a odborná komunita s veľkým záujmom očakávala premiéru nového diela.
Inšpiráciou mu bola bolestná, dlho neopakovaná láska k anglickej herečke Smithsovej. Premiéra sa konala v roku 1830 v Paríži. Potlesk: "..pyramidálny, zničujúci, shakespearovský, babylonský, vulkanický, satanický". H. Berlioz
Už podnadpis Epizóda zo života umelca predpovedá mimohudobný obsah. K vydaniu diela autor uvádza mierne zmenený program. Úvodom píše: "Mladý umelec sa otrávi ópiom pre nešťastnú lásku. Dávka nie je smrteľná, ale zapríčiní narkotické sny, v ktorých sa spomienky a emócie javia ako hudobné obrazy." (Práve túto skutočnosť kritizovali vtedajší moralisti. My si však myslíme, že umelec má právo si zvoliť oblasť fantázie. Podstatné je, že je to len výmysel, ktorý slúži poslucháčovi ako "pomoc" k lepšiemu pochopeniu diela skladateľovi k novému výrazu.
Skladateľ k hudobnému vyjadreniu načrtnutého programu potreboval okrem zobrazení zvláštnych pocitov, nálad a citových rozpoložení určitý zjednocujúci prvok, predstavujúci milovanú ženu. Tento prvok je vlastne melódia, hudobná myšlienka, ktorá zaznieva v priebehu celej symfónie v rôznych podobách a B. ju nazval ako "ideé fixe" = fixná idea: ako by sa umelcovi zjavila bytosť milovanej ženy, ktorá nepočuje či nechce počuť jeho hlas.
Časti symfónie:
1. Sny - vášne (túžba po milovanej osobe, ktorú si predstavuje ako stelesnený ideál)
2. Ples /niekedy Valčík/ (umelec vo víre zábavy, fixná idea = stretnutie s milovanou)
3. Na vidieku /Scény na lúke/ (pastorálna nálada, zmeny f.i. = tragický vývin vzťahu)
4. Pochod na popravisko (umelec je svedkom vlastnej popravy)
5. Sabat čarodejníc
1. Začiatok hrôzostrašný. Je to symfónia o nešťastnej láske. Na začiatku zaznieva priečna flauta, pomocou ktorej vyjadruje svoje pocity. Pomocou orchestra stvárňuje svoju obrovskú nezadržateľnú žiarlivosť. Je pod vplyvom halucinácii, ópia. Týmto ópiom je nešťastie z lásky. Ako sa striedajú jeho pocity, tak sa striedajú hudobné výrazové prostriedky symfónie - rytmus, tempo, dynamika. Tieto prudké nepravidelné zmeny navodzujú pocit šialenstva.
2. Svadobná scéna
3. Romantika, vtáci spievajú, nádej na život.
Potom sa všetko zmení. Vysmievanie sa. Okamžik pravdy, desivý sen, úzkosť.
Príde mier a pokoj. Zachránený od svojej posadlosti.
Prichádza hrozivé ticho bez lásky. Tympany sa striedajú s anglickým rohom.
4. Pochod na popravisko
Poprava: skvostný a zároveň hrozný pochod. Nešťastník prichádza na popravu. Nachvíľku počuje svoju milovanú - zmena - melódia - ideé fix - klarinet.
5. "Umelca obklopujú čarodejnice a strašidlá, ktoré sa schádzajú na pohreb. Zaznievajú rôzne zvláštne zvuky, vzdychy, stonanie, chichot, jojkanie. Ešte raz zaznie hudobná myšlienka milovanej. Stráca však svoj zdržanlivý charakter a mení sa na triviálnu, grotesknú tanečnú melódiu. Objaví sa sám umelec, aby sa zúčastnil na sabate a na pohrebnom sprievode svojej obete. Čarodejnice ho privítajú jasným výskotom. Rozozvučia sa zvony, začína sa sviatok podsvetia. Zbory striedavo spievajú parodovanú podobu Dies irae a divoký tanec čarodejníc znie odrazu s touto melódiou."
