Symfónia e mol Z nového sveta
Od mlada sa vyznačoval obdivuhodnou húževnatosťou a pevnou vôľou.
Od roku 1891 bol Dvořák povolaný na pražské konzervatórium ako profesor skladby. Dostal tu vybraných žiakov, z ktorých vznikla "Dvořákova škola". V tom istom období dostal Dvořák ponuku z Ameriky, aby sa stal riaditeľom konzervatória v New Yorku. Išlo o súkromný ústav mecenášky Jeanetty Thuberovej. Dvořák po krátkom váhaní ponuku prijal za vtedy kráľovský honorár 15 000 dolárov. S podmienkou štvormesačných letných prázdnin. Uzavrel zmluvu na 2 roky, 1892 - 94. Prvou jeho skladbou pre Ameriku bola kantáta Americký prápor pre slávnosť 400 rokov od objavenia Ameriky. Jeho prvé dojmy zo svetadielu boli veľmi silné. Je známe, že Dvořák mal od chlapčenských rokov záujem o civilizáciu. V Amerike rád pozoroval ruch v prístavoch, veľké zaoceánové lode atď. Nakoniec však najspokojnejšie sa cítil na americkej dedine, medzi českými krajanmi v osade Spillvile, kde trávil leto. Vrelé sympatie mal i pre domorodecké obyvateľstvo, černochov a Indiánov. Študoval ich piesne a mnoho z ich melodiky prešlo do jeho amerických skladieb. Dvořák veril, že z týchto prvkov by mohla vyrásť svojrázna americká hudba, ku ktorým jeho vlastné diela ukazovali cestu. Mimo toho úprimne súcitil s černochmi a Indiánmi, ktorí patrili medzi utláčané národy.
Ťažisko Dvořákovho významu je určite v jeho symfóniách. Napísal ich celkom deväť. Po dvoch známych mladistvých, c mol a B dur, nasledovali v nerovnakých časových intervaloch III. Es dur, IV. d mol, V. F dur, VI. D dur, VII. d mol (Veľká), VIII. G dur (Anglická) a posledná IX. e mol Z nového sveta. Dvořák je v nich svetovým pokračovateľom Beethovenovým, smelo sa môže prirovnávať k Brahmsovi i Brucknerovi. Ako zvláštnosť do symfónie uviedol namiesto scherza furiant, český ľudový tanec, po prvýkrát umelecky spracovaný Smetanom v II. časti Predanej nevesty.
9. symfónia e mol Z nového sveta je najznámejšou symfóniou českej hudby a jednou z najobľúbenejších symfónii vo svete vôbec. Odzrkadľuje sa v nej Dvořákove stretnutie sa s novým svetadielom, jeho ohromenie ruchom veľkomesta, prístavom, krásou stredoamerickej krajiny s hlbokými lesmi a dravými riekami. I keď skladba nemá napísaný program, jej námetom a obsahom je vyjadrenie pocitov skladateľa v cudzom prostredí - jeho spomienka a túžba po domove.
Skladba začína pomalým úvodom, ktorý akoby pripomínal pohľad na vzďaľujúci breh pevniny, na ktorej leží skladateľova vlasť.
Túto melódiu prinášajú sláčikové, potom drevené dychové nástroje. Spomienka na rozbúrené more a divoký úder tympanov (dva bicie nástroje (podobné kotlom) zakončí dramatický úvod. Po jeho doznení prinášajú lesné rohy a kontrabasy hlavnú myšlienku (prvé štyri takty ukážky), ktorej ďalšie štyri takty preberajú klarinety a fagoty. Vo vedľajšej myšlienke, s menej nápadnou cudzokrajne znejúcou tklivou melódiou, počujeme flautu a hoboj. V záverečnej myšlienke, ktorá má na začiatku podobný rytmus ako hlavná myšlienka, zaznie flauta so sprievodom sláčikových nástrojov. V rozvedení sa ozvú úryvky hlavnej a záverečnej myšlienky a v plnej miere sa rozvinie kompozičné majstrovstvo. A. Dvořáka. Po repríze, v ktorej opäť počujeme všetky tri myšlienky (ale v inom spracovaní) ukončí skladbu vystupňovaná kóda (záver).
Symfonická báseň má svoj program, klasická symfónia, až na niektoré výnimky, program nemá. Z nového sveta taktiež program nemá.
mnoho informácii o diele i o samotnom skladateľovi nájdete na www.antonin-dvorak.cz.
