Petruška
Balet Petruška bol napísaný v roku 1912 pre známu baletnú skupinu Dagilev, pre vtedy najznámejších baletánov, konkrétne pre Václava Nižinského.
Popularita baletu Petruška vychádza najmä z pestrosti farieb a hudby, ktorá vychádza z ruského folklóru. Námet je prevzatý z rozprávky. Dej sa odohráva na fašiangy. Čarodejník oživuje svoje bábky - Petrušku, Araba Maura a Balerínu. Živé bábky sa radujú, tancujú. Udivujú ľudí na petrohradskom námestí.
Petruška - čiže gašparko zišiel skladateľovi na um, keď sa prechádzal na morskom brehu v Clarens. Typické pre jeho menej ako vážny prístup k hudobnej tradícii bolo, že si predstavoval bábku, ktorá náhle ožije, pritom vyčerpal trpezlivosť orchestra diabolskými kaskádami rozložených akordov.
Balet Petruška mal na premiére väčší úspech ako Vták ohnivák. Debussy balet Petruška vychválil do nebies: "Drahý priateľu, vďaka vám som strávil veľmi príjemné veľkonočné prázdniny v spoločnosti Petrušku, strašného Maura a krásnej baleríny... Som presvedčený, že to dotiahnete oveľa ďalej ako s Petruškom, ale môžete byť hrdý na to, čo ste týmto dielom dosiahli." Boli to akoby prorocké slová, pretože v priebehu dvoch rokov Stravinskij skomponoval balet Svätenie jari, ktorého hudba bola proteričivá baletu Peruška. Stravinskij v priebehu troch rokov skomponoval tri majstrovské diela, ktoré sú jeho vrcholnými dielami. Sú to: Vták ohnivák, Petruška a Svätenie jari.
Balet Petruška mal premieru v roku 1911. Túto neľahkú partitúru skomponoval Stravinskij za pomerne krátky čas ako 29-ročný. Balet má 4 obrazy. Prvý a štvrtý exponuje prevažne veľké ensemblové scény. Mnohé z nich odpozoroval pri jarmočných divadlách. Druhý a tretí obraz zasväcuje poslucháčov priamo do Petruškinho života.
Potulný kočovný bábkar predstavuje vo svojej jarmočnej hre život tanečnice, zaľúbeného Petrušku a silného Maura. Petruška sa snaží využiť svoj vtip v boji o svoju milovanú. Nakoniec ho sok premôže a umiera za smiech publika. V poslednom obraze Petruška ožíva a pokúša sa v ľudskej podobe opäť získať svoju milú, Maur ho však pristihne a prebodne ho šabľou. V závere bábkar svoju figúrku vlečie späť do divadla. Duch však nezomrel, je žívý a pôsobí medzi ľudom "ako nešťastný hrdina všetkých jarmokov."
ORCHESTER
Orchester obsahuje nadmerný počet nátrubkových nástrojov, každý drevený nástroj má po troch hráčov. Niektoré groteskné miesta hovoria o tom, že Stravinskij mal možno spočiatku na mysli klavírny koncert.
Petruška je vynikajúce dielo, ktoré podnetne pôsobilo v niekoľkých smeroch. Emancipovalo rytmické sily a ukázalo nové, nekonvenčné uplatnenie folklórnych originálností. Hovorí sa o ňom, že: "po stránke harmonickej predchádza Stravinskij francúzsku hudbu o celé desaťročie." Používa undecimové a terdecimové akordy ako samostatné útvary (bitonalita fanfáry spojovanej s Petruškom, kde súčasne znie C dur a Fis dur).
Sugestívne priblíženie stupňovaného veselia, bezprostrednosť a opojenie tanečnej živelnosti, to je základná atmosféra, ktorá z tohto tanca srší. Skladateľ ju dosahuje úspornými, ale presvedčivými hudobnými prostriedkami. Skladba sa vyznačuje stupňujúcim napätím a spontánnosťou.
Časti:
- Karneval
- Čarodejník
- Petruška
Petruška má citlivé srdce. Ťažko prežíva všetky strasti a neslobodu. Útechu nachádza v láske k Baleríne. Nech by kdekoľvek stretol krásnu Balerínu, tanečnicu, ktorá sa pri tanci podobala pierku z labutieho krídla v ľahkom vánku... Petruška sa smutne rozhliadal a nemohol spustiť z očí Baleríny, ktorá sa otáčala v bielej sukienke. Zatiaľ na ňu hlúpo pozeral, vzadu prešľapoval vysoký a tlstý Maur a mračil sa ako mračno... Konečne Maur vykročil k Baleríne a urobil jej nemotornú poklonu, kvoli veľkému bruchu sa nemohol ani pohnúť. Balerína sa neho usmievala a tancovala okolo neho, tak že sa Maur nestačil za ňou otáčať. Balerína si Petruška nevšímala. Tlstý Maur mal väčší úspech. Nakoniec ju zobral a tancoval s ňou ako medveď s lasičkou.
- Maur
- Tanec baleríny
- Tanec dievčatka
- Medveď a sedliak
- Obchodník a Cigáni
- Tanec kočiša
- Masky
- Súboj Petrušku s Maurom
- Smrť Petrušku
Existujú dve klavírne verzie Petrušky. Jedna je od samotného autora, druhá od T. Szántóa.
