V roku 1849 sa oženil s Kateřinou Kolářovou. S touto študentskou láskou mal tri deti - dcéry. Šťastie im však neprialo, dve dcéry zomreli a aj manželku oslabovala tuberkulóza. Pred tragickými spomienkami sa ukryl do švédskeho Gőteborgu. Tu pôsobil ako klavirista, dirigent, učiteľ a skladateľ. Keď sa po troch rokoch vracal do rodnej vlasti, zomrela mu manželka. (V klavírnej skladbe Macbeth a čarodejnice zobrazil príšerný tanec smrti, ktorý ju zlomil.) Po roku sa Smetana oženil so vzdelanou Bettinou Ferdinandiovou. Po návrate do vlasti sa skladateľ ťažko presadzoval. Viedol spevokol Hlahol, pre ktorý skomponoval mnoho zborov. Snažil sa zamestnať ako dirigent a učiteľ na konzervatóriu, ale márne. Vtedy začal písať opery. V nich operách vyslovoval národné ideály. Mali mnoho obdivovateľov, ale našli sa aj odporcov. Vyčítali mu, že sú v mnohom podobné Wagnerovym. Smetana bol presvedčený o tom, že česká opera sa musí vyrovnať s podstatou Wagnerovej reformy. V skutočnosti je pravdou, že Smetana využíval vo svojich dielach mnoho novoromantických znakov, ale zároveň sú dielami výsostne smetanovsky osobité. Tieto útoky začali v období, keď skladateľ po ťažkej chorobe ohluchol (50 rokov). Napriek hluchote zložil cyklus šiestich symfonických básní Moja vlasť (Má vlast). Toto dielo je výnimočné v celej svetovej hudbe. Hluchota prinútila skladateľa uchýliť sa do ústrania. Odsťahoval sa k zaťovi, kde dokončil cyklus Moja vlasť a napísal ešte niekoľko opier a cyklov pre klavír, husle a spev. Existencia jeho a rodiny bola obstojne zaistená platom za práva na predvádzanie jeho opier.
Moja vlasť (Má vlast)
Cyklus Má vlasť začal Smetana tvoriť na začiatku svojho nešťastia, keď ako 50 ročný ohluchol. Je to cyklus šiestich symfonických básní. Oslávil v nich slávnu minulosť, prítomnosť i budúcnosť českého národa.
Obsahuje tieto symfonické básne:
- Vyšehrad
- Vltava
- Šárka
- Z českých lúhov a hájov
- Tábor
- Blaník
Vyšehrad je obrazom pamätného hradu, ktorý skladateľ povýšil na symbol národných dejín.
Vltava je hymnická oslava tepny rodnej zeme.
Šárka je drámou milostnej vášne a pomsty. Je obrázkom zo starých českých povestí.
Z českých lúhov a hájov je obrazom krásnej českej prírody
Po dlhšej prestávke vznikli:
Tábor
Blaník je monumentálnou oslavou veľkých historických národných, spoločenských a mravných hodnôt. Taktiež je veštbou šťastnej budúcnosti českého ľudu.
Moja vlasť predstavuje predstavu najvyššej umeleckej glorifikácie rodnej zeme.
Vltava je druhá symfonická báseň z cyklu Má vlast. Skladba popisuje tok najdlhšej rieky Česka ? Vltavy.
Časti Vltavy
1. Prameň Vltavy (flauty)
2. Téma Vltavy
3. Lesná téma (lesný roh)
4. Svadobná scéna
5. Nočná scéna (tanec víl a lesných rusaliek)
6. Téma Vltavy
7. Svätojánske prúdy
8. Téma Vltavy
9. Vyšehrad (Praha)
10. Vltava mizne v diaľke (koniec skladby ? záverečná bodka pri sútoku s riekou Labe)
O jednom z motívov sa traduje, že je prevzatý z českej ľudovej piesne Kočka leze dírou. Tento motív je modulovaný do mólovej tóniny. Smetana pôsobil aj vo Švétsku a tam sa istý čas hovorievalo, že tento motív je zo švédskej ľudovej piesne. Tento motív sa však vyskytuje vo viacerých ľudových piesňach.
Taktiež sa hovorí, že Samuel Cohen zložil izraelskú hymnu Hatikvah na námet Smetanovej Vltavy.
DRAMATICKÁ HRA
Po vypočutí symfonickej skladby Vltava a komentári učiteľa o programe skladby vyberieme osem žiakov. Každý dostane úlohu. Prvý bude zobrazovať prvý prameň Vltavy, druhý ďalší prameň, tretí sa objaví vždy keď sa ozve téme Vltavy, štvrtý žiak zobrazuje lesnú tému, piaty svadobnú scénu, šiesty Svätojánske prúdy, siedmy Vyšehrad. Učiteľ prehrá ešte raz symfonickú skladbu a upozorňuje na jednotlivé časti. Žiaci premýšľajú nad zobrazením danej časti. Môžu si k sebe zavolať na pomoc kamaráta, ktorý nedostal úlohu. Keď si všetci žiaci vymysleli zobrazenie, prichádzajú pred tabuľu alebo niekde, kde majú voľný miesto. Učiteľka tretíkrát prehrá skladbu. Žiaci po jednom (skupinkách) vystupujú so svojim číslom. Ostatní dávajú pozor, či spolužiaci nastupujú v pravý čas. Nakoniec sa o danej skladbe a pocitoch zo zobrazovania duše rieky Vltava porozprávame. 1. Prameň Vltavy (flauty), 2. Téma Vltavy, 3. Lesná téma (lesný roh), 4. Svadobná scéna, 5. Nočná scéna (tanec víl a lesných rusaliek), 6. Téma Vltavy, 7. Svätojánske prúdy, 8. Téma Vltavy, 9. Vyšehrad (Praha), 10. Vltava mizne v diaľke (koniec skladby, záverečná bodka pri sútoku s riekou Labe)
HRA: Krajiny a hudba
Učiteľka prilepí na tabuľu alebo si pripraví vo forme prezentácie, či premietne na IKT tabuly niekoľko obrázkov krajín, ktoré vyžarujú rôzne nálady - pochmúrnosť, smútok, veselosť, pompéznosť, tragiku atď. Úlohou žiakov je po vypočutí novej skladby, priradiť k hudbe jeden z obrázkov a argumentovať svoj výber. Žiaci svoje tvrdenia môžu písať najskôr do zošita, aby mali možnosť sa hlbšie zamyslieť a vybrať správne výrazy. Nakoniec sa za každý obrázok hlasuje, učiteľka píše na tabuľu počet hlasov a žiaci čítajú svoje argumenty. Učiteľka dáva pozor, aby sa neušlo od skutočného charakteru. Hlasujú za každú časť skladby zvlásť.
HRA: Vyber obrázok
Ku každej časti symfonickej básne si prichystáme obrázok, ktorý korešponduje s tematikou. Úlohou žiakov je rozpoznať novú časť a priradiť k nej obrázok. Svoj výber argumentujú.
HRA: Postreh
Vždy, keď zaznie hlavná myšlienka skladby žiaci zdvihnú ruku.
HRA: V ktorom období vznikla skladba?
Učiteľka žiakom prehrá novú skladbu. Po vypočutí im predloží niekoľko obrázkov miest z rôznych období. Ich úlohou bude hlasovať za ten obrázok, ktorý si myslia, že korešponduje zo vznikom skladby.
OBMENA: Hra môže byť koncipovaná ako súťaž. Súťažiť môžu jednotlivci, ale aj skupiny žiakov. Učiteľka prehrá skladby z rôznych vývinových období. Každú skladbu nazveme poradovým číslom, napríklad od jedna po desať. Na tabuli máme niekoľko obrázkov, nemusí byť ich desať, ich počet je závislý od výberu pedagóga. Každý obrázok označíme písmenom abecedy, od A po XY. Úlohou žiakov je napísať si na papier desať čísel. Učiteľka prehráva po jednom skladby a žiaci k nim priraďujú obrázky, čiže písmená.
HRA: Slúchadlá
Učiteľka má pripravené slúchadlá a symfonickú báseň. Žiaci už poznajú jednotlivé časti symfonickej básne. Vytvoria sa dve družstvá, ktoré súperia. Kapitán prvého družstva ide k slúchadlám. Učiteľka mu pustí do slúchadiel jednu časť symfonickej básne. On ju musí spoznať. Potom ju musí nejakým spôsobom znázorniť bez použitia slov spoluhráčom. Jedného z hlásiacich si kapitán vyvolá. Ak žiak neuhádne, háda druhé družstvo. Z neho si taktiež kapitán jedného vyberá, snaží sa vybrať takého, čo nebude vedieť. Kto uhádne, získava bod. Potom prichádza k slúchadlám kapitán z druhej skupiny. Mužstvo sa najväčším počtom bodov vyhráva.
