Homér
Už v staroveku bol spor o miesto jeho narodenia, privlastňoval si ho Rodos, Smyrna, Kolofón, Salamis, Chios, Argos, Atény a i.
Podkladom pre epické básne, eposy boli staré piesne a rozprávania (staré grécke báje). Najrozsiahlejšie z nich boli práve Ilias a Odysea. Homérove verše sa šírili ústnym podaním niekoľkými pokoleniami. V 6. st. n. l. boli zapísané v Athénach a stalo sa z nich literárne dielo.
V starovekom Grécku, neskôr v helenistických školách a školách rímskeho impéria sa Homérove eposy používali na vyučovaní. Význam básnických Homérových eposov zdôraznil už starogrécky filozof Platón, žijúci v 4. stor. p. n. l., ktorý o ňom napísal: "Tento básnik vychovával Helladu."
Homérska otázky
Aj keď je Homér populárny, pretože nepoznáme jeho životopis, ani miesto narodenia, vzniklo mnoho polemík o jeho existencii. Koncom 18. stor. nemecký historik a filozof Bedřich August Wolf vystúpil s názorom, že Homérove eposy Ilias a Odysea sú výsledkom ľudovej tvorby. Wolf a po ňom aj ďalší nemecký vedec, filozof Lachman, považovali Ilias a Odyseu za súbor mnohých starých piesní utvorených rôznymi rapsódmi. Proti tomuto tvrdeniu vystúpil vynikajúci nemecký básnik Friedrich Schiller, ktorý poukazoval na umeleckú jednotu oboch eposov a hájil názor osobného Homérovho autorstva.
Tak vznikla "Homérska otázka", ktorá sa stala predmetov opakujúcich sa diskusii medzi filozofmi a historikmi v 19. stor.
V 18. stor. a v prvej polovici 19. stor. prevažná väčšina európskych historikov upriamila pozornosť na mýtické povesti a na obsah starogréckych eposov ako na dielo fantázie. Mnohí z historikov a archeológov dokonca odmietali uznať historickú existenciu samého mesta Tróje. Avšak koncom 19. a začiatkom 20. stor. archeologické nálezy objavené v miestach starej Tróje, v mykénskom hrade a na ostrove Kréta vrhli nové svetlo na históriu rôznych starogréckych rozprávaní.
Archeologické objavy do značnej miery potvrdili rad faktov, spomínaných v rôznych povestiach. Vykopávky naozaj potvrdili, že mesto Trója bolo skutočne niekoľko krát dobyté nepriateľmi. Na základe toho môžeme výpravu gréckych vodcov s ich družinou proti Tróji považovať za historickú skutočnosť. (V Homérovom epose je táto výprava neobyčajne dokreslená pravdepodobne vymyslenými epickými podrobnosťami).
Aidos, obdarený básnickým nadaním, známy nám pod menom Homér, vytvoril svoje eposy na podklade rozprávaných povestí. Pretože Gréci vtedy ešte nepoznali písmo, tieto eposy sa prenášali ústnym podaním z pokolenia na pokolenie. Takýmto spôsobom sa do pôvodného textu Homérových eposov pravdepodobne dostal rad dodatočných doplnkov, čo postrehli filológovia skúmajúci text Iliady.
Jeho eposy sú rozdelené na 24 spevov alexandrijskymi gramatikmi. Námety čerpal z povestí o trójskej vojne.
Ilias a Odysea sú prvými dobrodružnými literárnymi dielami v európskej literatúre. Diela vznikli v herojskom období, keď ľudia verili rôznym náboženským mýtom a predstavám, čo sa v nich i odráža.
Odysea
Epos zachytáva krátky úsek zo 41 dní návratu jedného z hrdinov gréckej vojny, ľstivého itackého kráľa Odysea. Je to príbeh syna, ktorý hľadá a nachádza svojho otca.
Ubehlo už 10 rokov od skončenia vojny a Odyseus, ktorý upadol do nemilosti boha mora Poseidóna a stratil postupne všetkých druhov, blúdi svetom a prežíva najrôznejšie príhody. Prejde ríšou Lotofágov, ľudožrútskych Laistrygonov a kráľa vetru Aiola, oklame jednookého kyklopa Polyféma, Poseidónovho syna. Unikne kúzelníčke Kirké a odolá zradným Sirénam. Zostúpi do ríše mŕtvych, aby sa stretol s duchom mŕtveho Achilla, od ktorého chce získať radu, ako premôcť nepriazeň bohov. Pritom stále hľadá cestu na rodnú Itaku, kde zatiaľ zištní nápadníci hodujú a uchádzajú sa o ruku vernej, no osamelej manželky Penelopy.
Syn Telemachos na popud bohyne Atény pátra po otcovi, ktorého zatiaľ drží na ostrove Ogygii zamilovaná nymfa Kalypsó. Neskôr Fajakovia odvezú Odysea na Itaku. Odysseovi sa podarí pomocou Telemacha preniknúť v prestrojení za žobráka do kráľovského paláca, zabiť nápadníkov a znova sa ujať vlády.
Ilias (Iliada)
- hrdinský epos, ktorý je obsiahnutý v 24 spevoch, napísaný v iónskom nárečí, ktorý rozpráva epizódu z povestí o trojskej vojne
Vojna vypukla po tom, čo Paris, syn trójskeho kráľa Priama, uniesol manželku spartského kráľa Meneláa, Helenu. Potupený kráľ so svojim bratom Agamemnomom zhromaždili obrovské vojsko a rozhodli sa potrestať Tróju. Epos opisuje 51 dní posledného roku desaťročného obliehania Tróje. Príbeh je zameraný na hnev Achilla, najväčšieho gréckeho hrdinu, ktorému veliteľ vojska, mykénsky kráľ Agamemnon odňal obľúbenú zajatkyňu, krásnu Briseovnu. Achilles preto nechcel bojovať a Trójania, na čele s Hektorom, synom Priama, ostali v prevahe. Agamemnon, keď vidí prevahu trójských vojsk, pokúša sa do boja zapojiť aj Achilla. Achilles však nejde bojovať a svoju oslnivú výzbroj požičia najlepšiemu priateľovi Patroklovi, ktorí tak chce pozdvihnúť morálku Grékov. Trójania si myslia, že muž vo výzbroji je nepremožiteľný Achilles a vydávajú sa na útek. Len Hektor sa nezľakol a Patrokla zabil. Achilles, zasiahnutý strašnou správou a výčitkami svedomia pobil veľa obrancov mesta a pomstil Patroklovu smrť tak, že zabil jeho vraha Hektora. Jeho mŕtvolu priviazal k vozu a odvliekol ju do tábora. Potom pochoval Patrokla a mŕtve telo Hektora vydal trójskemu kráľovi. Epos sa končí Hektorovým pohrebom.
Skladba má zložitú stavbu s mnohými odbočeniami a príhodami. V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy.
V obidvoch Homérových eposoch (Ilias,Odysea) je človek podriadený vôli bohov. Bohovia, ktorí boli raz na jednej, raz na druhej strane znepriatelených bojovníkov, dej ešte komplikovali.
EPOS
(z gréc. epos = slovo, reč)
- epický žáner, patriaci k veľkej epike
- jeho postavy (bohovia, polobohovia) vynikajú nadprirodzenými vlastnosťami
- hlavnou postavou môže byť aj postava s výnimočnými schopnosťami, ktorá za pomoci bohov uskutočňuje zázračné činy
- text obsahuje fantastické a zázračné prvky a motívy
- rozsahom je to väčší žáner
- prelína sa tu realita s fantastikou (pozemský život s nadpozemským)
- mnohé z eposov majú pôvod v ľudovej slovesnosti
Klasický epos má svoju záväznú kompozíciu:
- naznačenie deja
- vzývanie múz alebo boha
- predstavovanie bojovníkov, postáv
- opis boja, hlavnej bitky
- zásah boha do deja
- ovplyvnenie deja zázračnými (mýtickými) prvkami bez zásahu bohov
- opis vedľajších udalostí
- záver s ponaučením
Eposy delíme na:
Národné: (hrdinský alebo bohatiersky)
Umelé: hrdinský epos: Svätopluk (Ján Hollý), reflexívny epos: Slávy dcéra (Kollár)
ÚLOHY
1. Prečítajte si obsahy dvoch Homérových eposov Ilias a Odysea. Porovnajte čo majú tieto dve skladby spoločné. Na základe toho sa pokúste vypísať znaky eposu.
Žiaci po jednom čítajú znaky, ktoré sa píšu pod seba na tabuľu. Učiteľka zhodnotí, čo je znakom eposu a čo nie. Doplní ostatné znaky.
2. Porovnajte Iliadu s filmom Trója, ktorý nakrútil nemecký režisér W. Petersen. Pozrite si úryvok z filmu.
3. Na začiatku hodiny použite metódu brainstorming. T.j. úlohou žiakov je napísať čo najviac slov, ktoré ich napadnú, keď počujú pojem ANTIKA.
4. Pomocou meotáru alebo PC premietnite žiakom čo najviac informácii o Homérovi. Úlohou žiakov je vybrať z textu najdôležitejšie informácie, ktoré by si mali zapamätať. Potom tieto informácie diktujú a učiteľka ich zapisuje na tabuľu. Zo všetkých vybraných informácii sa urobia poznámky v správnom logickom poradí.
5. Prečítajte si niektoré texty o Trójskej vojne z knihy Starořecké báje.