Otec Beethovena bol veľmi prísny. Bol to pijan, ktorý týral rodinu a prehýril celý majetok. Hovorí sa, že hrával Beethovenovi na klavíri, spieval mu, pozoroval jeho detský talent a pomáhal mu. Druhá verzia však zachytáva obraz tyrana. Všimol si, že jeho syn má nadanie a tak chcel majetok, ktorý premrhal, získať prostredníctvom syna. Nútil ho celé hodiny hrať na husle a klavíri, trestal ho bitkami a nadávkami. Keď malý Beethoven bol už pripravený koncertovať, veselo mu ubral dva roky, aby bol pre obecenstvo zaujímavejší a mohol prostredníctvom neho viacej zarobiť. Neskôr začal Ludwiga vyučovať otcov priateľ Tobias Friedrich Pfeifer, ktorý bol tak isto ako jeho otec krutý a bezohľadný alkoholik. Spolu s otcom sa často neskoro v noci vracali z krčmy, zobudili malého Beethovena a nútili ho cvičiť do skorého rána.
Christian Gottlob Neefe bol jeho ďalším učiteľom, ktorý sa snažil čo najlepšie zaplátať rany zúboženého chlapca. Sám vyhľadal jeho matku a ponúkol sa, že ho bude vyučovať a vychovávať a to úplne zadarmo. Bol to malý, chudý, hrbatý mrzák, z ktorého sršala veľká dobrota. Okrem hudby sa zaoberal históriou, filozofiou a literatúrou. Toto všetko sa snažil vložiť do vienka i mladému Beethovenovi. Beethoven mu zostal vďačný i v období svojej slávy.
Beethoven a Mozart
Beethoven veľmi obdivoval Mozarta, ktorý bol od neho starší. Túžil po stretnutí s ním. Existujú i dohady, že sa naozaj stretli a že ho Mozart vyučoval, no nie sú dokázané. Ale je dosť pravdepodobné, že Mozart počul hrať Beethovena a Beethoven počul koncertovať Mozarta.
Beethoven a Franz Joseph Haydn
Haydn bol skvelý hudobník, ale podľa Beethovena tak isto skvelým učiteľom nebol. Dokonca tvrdil, že ho Haydn veľa nenaučil. Mal ho učiť kontrapunkt. Problém bol najskôr asi v tom, že v tomto období bol Haydn príliš zaneprázdnený. Beethoven sa napriek všetkému ním často inšpiroval.
Beethoven a Johann Wolfgang Goethe
V kúpeľnom mestečku Teplice sa Beethoven stretol s Goethem, ktorý vynikal rešpektovaním spoločenskej hierarchie a etikety. Bol ušľachtilý, zdvorilý a srdečný. Beethoven naopak, bol výbušný a šľachtu označoval ako "urodzenú zberbu", vyhlasoval, že "ľudský mozog nie je na predaj". V spomínanom mestečku sa Beethoven prechádzal s Goethem. Zrazu sa k nim začala približovať cisárovná, hodnostári a kniežatá. Goethe úctivo ustúpil, dal si dolu klobúk a zdravil. Beethoven sa vôbec neuhol a so skríženými rukami si razil cestu cez sprievod. Na konci sa pohŕdavo obzrel a povedal Goethemu: "oni môžu človeku na krk zavesiť rády, ale preto sa človek nestane o nič lepším. Môžu vytvoriť dvorného radu, tajného radu, ale žiadneho Goetheho a žiadneho Beethovena. Nemôžu spraviť toho, kým oni sami ani zďaleka nie sú. Preto sa musia učiť úcte, to je pre ich dobro."
Hluchota
Doteraz Beethovenológovia neprišli na to, čo spôsobilo Beethovenovi hluchotu. Odvtedy, čo ho zastihla choroba, ľudia ho začali hrubo odmietať. Keď mal 26 rokov, začali sa prejavovať prvé príznaky hluchoty, v 43 rokoch bol už úplne hluchý na pravé ucho. Chorobe čelil používaním rôznych pomôcok, ktoré mu vyrábal priateľ. Jednou z nich bola rezonančná doska, ktorá zosilňovala tóny. Taktiež používal zvláštne upravený klavír, ktorý dostal do daru. Dlho používal drevenú paličku, ktorú si vložil medzi zuby a druhý koniec pripevnil ku korpusu klavíra. Tým využil vedenie zvuku, ktoré sa pevným skupenstvom šíri rýchlejšie, čiže kostenými časťami hlavy. Neskôr používal rôzne načúvacie pomôcky podobné lieviku, či trubke. Tie mali rôzne veľkosti, najväčšia bola až pol metra dlhá.
Nepoznáme dátum Beethovenovho narodenia. V jeho dome sa v súčasnosti nachádza múzeum. Významným pamätným miestom sa stala jeho izba, kde sa narodil. Ľudia si z nej v minulosti trhali parkety, aby mali na veľkého génia pamiatku. Zachoval sa jeho pramienok vlasov, pomocou ktorého sa nedávno pokúšali zistiť príčinu smrti.
Veľmi inteligentný a vzdelaný muž. Nebol pekný, jazvy po kiahňach, malý, zavalitý.
Beethoven bol z rodiny najnadanejší. Prvý jeho koncert sa odohrával v Kolíne. Neskôr hral v princovej kapele. Bolo to v období, keď ho začal učiť Neefe, ktorý mu dával hrať skladby z Bachovho Temperovaného klavíra. Tieto klavírne skladbičky ho inšpirovali k napísaniu fúgy, kde napodobňuje Bacha. Neskôr sa stal druhým organistom v meste. Bol veľmi mladý na takéto povolanie a už vtedy o ňom začali rozprávať, že je veľmi talentovaný. Finančne musel prispievať rodine, pretože otec bol alkoholik a všetky peniaze rozhýril. Neffe ho učil filozofii osvietenstva. Ako 16 ročný začal navštevovať univerzitu, konkrétnejšie, zapísal sa na kurzy estetiky, ktoré boli vtedy veľmi aktúalne. Rád čítal knihy Homéra, Goetheho, či Schillera, ktorý ho inšpiroval i ku skomponovaniu Ódy na radosť. Dnes v pivnici jeho domu sa nachádzajú jeho rukopisy. Tie sa vyznačujú nečitateľnosťou, škrtancami a čarbanicami. Ak začnete listovať v jeho partitúre smerom od začiatku ku koncu nájdete čoraz viac škrtancov, ktoré sú veľmi neprehľadné. Je na nich vidieť, že komponovanie bolo pre neho tvrdou prácou. Jeho opisovač nôt vedel dešifrovať jeho písmo, no sťažoval sa, že je to ťažká práca. Beethovena to veľmi nahnevalo a škaredo mu na jeho list odpovedal. V roku 1787, keď mal Bethoven 17 rokov, ho knieža poslalo študovať do Viedne. No dlho sa tu nezdržal, pretože sa musel vrátiť domov, zomierala mu matka. Po jej smrti sa vrátil do Viedne a prvýkrát hral pred J. Haydnom, ktorý ho vzal za žiaka. Viedeň bola v tomto období hudobným centrom Európy a to vďaka Habsburgovcom. Keď mal 25 rokov na koncerte sa hrala orchestrálna skladba, ktorú sám zložil. Zo začiatku bol mozartovský. Snažil sa, aby hudba bola skutočným odrazom jeho doby. Prechovával sympatie k revolúcii, no i tak viedenská šľachta ho prijala. Stal sa prvým slobodným a nezávislým skladateľom, ktorý nemusel komponovať na zákazku.
Po klavírnej sonáte s názvom Patetická nastal v jeho tvorbe značný zlom. Mecenáš bol naklonený jeho odvahe. Beethoven sa i tak zopieral a bol drzý voči šľachte. Tvrdil, že Aristokracia má podporovať hudbu. Hudba nemá zabávať aristokraciu. Napriek jeho povahe ho mecenáši stále podporovali.
Jeho sonáty sú výrazom ľudských pocitov, všetkých nie len jedného. Každá skladba, každá časť akoby naberala iné pocity. V roku 1802 pre zlý zdravotný stav (hluchota) začal upadať do hlbokých depresii. Odsťahoval sa a dúfal, že sa ich zbaví. Izoloval sa, pretože nechcel svetu ukázať začiatky svojej hluchoty. Veľmi trpel. "Musím žiť ako vyhnanec." Keď ostal hluchý naďalej komponoval, všetko vznikalo v jeho hlave, predstavoval si zvuky. Výrobca metronómov mu vyrobil načúvacie premety, no nevieme, či ich použil. Doteraz sa zachoval Beethoven metronóm.
Tempá jeho skladieb sú príliš rýchle.
Eroicu venoval najskôr Napoleónovi a nevolala sa Eroica, ale Bonaparte. No keď zistil, že Napoleón nie je zástanca ľudu a šlo mu len o moc, venovanie vyrezal, pretože nemal pri sebe gumu.
Neskôr skomponoval operu na požiadanie. Tešil sa, pretože si to chcel dávno vyskúšať. Tak vznikla jeho opera Fidélio. Viedenčanov bolo na predstavení málo. A tak sa nedočkala úspechu.
V láske nebol nikdy šťastný. Skladba Pre Elišku sa nenazýva pôvodne takto, že vraj sa niekto pomýlil a zle prečítal jej názov. Venovaná bola Pre Terezu.
Beethoven veľmi rád venoval ženám svoje skladby. V láske si vyberal nedostupné ženy - mladšie a zadané. Vieme o ňom, že bol veľmi zamilovaný, no nevieme o koho šlo. Predpokladá sa, že jeho tajná láska bola vydatá.
Neskôr sa šiel liečiť do kúpeľného mesta Badan, kde skomponoval symfóniu s názvom Pastorálna (6. symfónia). Je tu cítiť duch oddychu a úteku k Bohu. Vždy nosil so sebou papier, aby si mohol zapísať čokoľvek ho napadlo. Keď nemal papier, písal na okenicu, doteraz tam môžeme nájsť úryvky.
Vrátil sa do Viedne, pretože bol na tom zle finančne i zdravotne. Tu sa dočkal uznania. Bolo to obdobie, keď sa konal VIEDENSKÝ KONGRES. Na jeho počesť komponovali mnohí skladatelia a medzi nimi i Beethoven (vlastenecká tvorba). Tu, pred najväčšími európskymi hlavami predstavil svoju 7. symfóniu. Vyhlásili ho za najlepšieho hudobníka doby.
Znovu sa izoloval. Mecenášov bolo čoraz menej. Ľudia si o ňom pošepkávali, že sa stal bláznom.
Chcel si adoptovať svojho synovca, ktorému zomrel otec. Chcel ho získať za každú cenu. Začal dosť nevhodný súdny proces so svojou švagrinou. Zničil dieťaťu detstvo. Bola to dráma, ktorá znamenala pre Beethovena koniec. Chcel, aby synovec bol hudobníkom. Chlapec však nechcel pristúpiť na jeho plány a pokúsil sa o samovraždu. Netrafil sa a omdlel. Keď sa prebral z kómy chcel ísť k matke a nechcel nikdy vidieť Beethovena. Beethoven sa cítil definitívne odstrčený. Jeho posledné skladby sa vyznačujú chaosom, filozofickosťou, bolesťou nad láskou, za synom, z choroby. Beethoven dostal obojstranný zápal pľúc. No zistilo sa, že skutočnou príčinou smrti bola olovnatá soľ. Beethovenovi sa začalo telo pumpovať vodou a lekár zakaždým použil na vyčistenie rán olovnatú soľ. Mal cirhózu pečene. Za prvej jarnej búrky umrel. Pochovaný je na Viedenskom cintoríne. Jeho pomník vyzerá ako metronóm.
