V Tichej samote, zvanej Zbojnícky Tanec, skrýva sa biely dom. Strážia ho velikáni divých a ovocných stromov. Za letných úsvitov spievajú tam sláviky, za veterných nocí hukocú staré obrovské stromy. Inak len ticho býva na Zbojníckom Tanci. Bola noc. Vietor sa hneval. Skákal po stromoch ako veličizná opica a rehotal sa ako byvol. Na starom orechu zadružďal konár a švihol do požltnutej jesennej trávy. Tenučko zapišťal vietor v bielom dome a odletel. „Cin, cin, cin,“ zazvonili v bielom dome pondusové hodiny. Potom ozval sa ostrý hlas dieťaťa... V tej chvíli narodil sa malý zbojník Jerguš Lapin.
