Postup hry: Učiteľka položí na stôl dve gule rovnakej farby, ale rôznych rozmerov. Potom vyvolá niektoré dieťa, aby si vzalo malú guľku a schovalo ju v dlani. Drobné rúčky ľahko zovrú guľku v dlani.
Učiteľka podnecuje záujem detí, aby dávali pozor na to, či guľku nevidno cez prsty. A práve v tom sa skrýva zámer hry. "Rudko dobre schoval guľku. Vôbec ju nevidno. A teraz ty Miško, schovaj túto guľku," hovorí učiteľka a podáva mu veľkú guľku. No veľká guľka, hoci ako sa o to usiluje, je priveľká, aby ju skryl v dlani. Učiteľka nabáda iné deti, aby zistili, či je guľka dobre schovaná. Všetci účastníci hry dôsledne kontrolujú a veselo odpovedajú: "Aj tu vidno, aj tu." Na tejto praktickej skúsenosti si deti overujú rozdiely vo veľkosti predmetov. "Tu je veľká guľa," hovorí učiteľka, "a táto je malá." Na nasledujúcu otázku, aká je guľa, deti už vedia odhadnúť veľkosť.
Obmena: Učiteľka požiada niektoré dieťa, aby zatvorilo oči a vystrelo dlane, zložené spolu. Do nich mu položí guľu a žiada ho, aby povedalo, či je veľká, alebo malá.
S väčšími deťmi sa učiteľka hrá zložitejšie hry, napr. vystrieť ruky za chrbát a uhádnuť, akú guľu sme mu dali do dlaní. Keď učiteľka niekoľkokrát opakuje s deťmi túto hru, učí ich pozorovať predmety, či sú veľké alebo malé, odhadovať ich rozmery rukami. Zrakovo-dotykový vnem sa upevňuje slovami: guľa je veľká, guľa je malá. Pritom je veľmi dôležité nielen označiť vlastnosť, ale aj jej stupeň, napr. táto guľa je väčšia, táto menšia. Tak sa objavuje nový znak predmetu: veľkosť. Pri tejto hre je činnosť taká, že deti majú porovnávať dve gule podľa veľkosti. Vábivá perspektíva hádať oživuje hru a súčastne sa dieťa cvičí v rozlišovaní predmetov podľa vlastnosti.
