V júli sa opäť pokazilo počasie. Poprchával chladný sychravý dážď, akoby sa schyľovalo k jeseni. Z úkrytu pod stromom bolo vidieť, ako úchytkom zasvitlo slnko. Ožiarilo na chvíľu práve sa rozvíjajúce zlatožlté vety. Onedlho navôkol osirelo a zívalo prázdnotou. Ani neďaleká húšťava sa už neozývala hlasmi vtáčích hrdielok. Ťažkých mrakov pribúdalo. Viseli nad nimi ako hrozba. Poberieme sa aj my do teplej izbičky so sipiacim samovarom a zahrejeme sa horúcim čajom.
