Za oných čias sa žilo ťažko. S mojimi rodičmi sme vstávali už za úsvitu a všetci spolu i s naším jediným koníkom sme sa vybrali na pole. Kráčali sme po všelijakých hrboľatých cestách-necestách. Potom sme pracovali až do obeda. Po skromnom obede som si trocha pospal, ostatní išli sami bezo mňa až pod samý kopec k prameňu občerstviť sa vodou. Keď slnko trochu oslablo, znova sme sa pustili do práce. K večeru všetkých zmáhala únava. Takíto unavení sme sa za súmraku vracali domov.
