Veková skupina: od 10 rokov (Uvedená veková hranica súvisí s učebným obsahom, ktorý je na kartičkách. Pokiaľ sa zmení obsah kartičiek, môžu ju hrať žiaci a žiačky od ôsmich rokov.)
Počet hráčov: 3 – 5
Čas: 40 minút
Cieľ:
Kognitívny: žiak zostavuje z písmen slová, určuje gramatické vzory podstatných mien, reprodukuje fakty z dvoch typov textov, vysvetľuje význam slov, usporadúva a kombinuje písmená
Komunikačný: žiak si rozvíja komunikačné zručnosti hovorenia, čítania a počúvania s porozumením
Pomôcky a materiál
hrací plán, figúrky, hracia kocka, 30 modrých kartičiek s otázkami a úlohami, 40 červeno-žltých kartičiek s otázkami, 120 červených tehličiek (Tehličky si možno vyrobiť z červeného papiera.), kartičky s písmenkami (samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky) (Je možné použiť písmenká z hry Spisovatelia alebo zo Scrabble.), 20 kariet s hviezdou (po 5 – vila Vilôčka, kôň Alfréd, opičiak Pán Galán, topánky Pipi), úryvky.
Postup
Na začiatky hry sa prečítajú informácie o Pipi a úryvok z knihy:
Pipi Dlhá Pančucha je príbeh od švédskej spisovateľky Astrid Lindgrenovej a zároveň aj hlavná postava knihy. Na okraji malého mestečka stojí vila Vilôčka a v nej býva úplne samo deväťročné dievčatko s vlasmi ryšavými ako líška, spletenými do vrkočov, obrovskou silou, hlavou plnou výborných nápadov a srdcom takým veľkým a dobrým, že by sa doň vošiel celý svet. Jej maminka je anjel a ocko morský vlk, ktorého jedného dňa búrka zmietla z paluby a teraz je kráľom černošského kmeňa. Pipi má zvláštne zvyky. Napríklad spí s nohami na vankúši a s hlavou pod pokrývkou.
Pipi má opičku Pána Galána, koňa Alfréda, kufor plný peňazí a dvoch verných kamarátov – Tomiho a Aniku a s nimi zažije dobrodružstvá. Napríklad sa pobije s Benghtem – vyhláseným bitkárom v okolí, alebo sa zahrá s policajtmi na naháňačku, pričom vylezú dokonca i na strechu. V ďalšej príhode Pipi navštívi školu, ale nakoniec usúdi, že by ju do nej nebavilo chodiť každý deň.
Kniha má tri časti:
1. Pipi Dlhá Pančucha, kde sa postupne zoznámite s hlavnými postavami,
2. Pipi nastupuje na loď,
3. Pipi na ďalekom ostrove.
Dej sa odohráva na ostrove Kurekuredutov, kde Pipi privedie k rozumu najskôr banditov Jima a Bucka a neskôr takisto žraloka.
Charakteristika Pipi: Toto dievčatko dnes pozná celý svet. Má dlhé meno – Pipilota Viktuália Roleta Zlatka Pančušisková Efraimová, ale hovorí si krátko: Pipi Dlhá Pančucha. Býva si vo vile Vilôčke s koňom a opičiakom Pánom Galánom. Žije si, ako sa jej páči, lebo jej nik neprikazuje ani neradí. Keď jej zavadzia kôň, vezme ho do náručia a odloží na verandu, keď pozýva na narodeniny svojich kamarátov Aniku a Tomiho, napíše: Úbor – čo chcete. A v škole sa len čuduje. Pani učiteľke pokojne tyká, a hoci sa nedohodnú, sľúbi, že sa ešte niekedy príde pozrieť.
Úryvky z knihy:
Na okraji malého, malučičkého mestečka sa rozprestierala stará zanedbaná ovocná záhrada. Prostred záhrady trónil starý dom a v ňom bývala Pipi Dlhá Pančucha. Mala deväť rokov a bývala tam celkom sama. Nemala ani mamku, ani ocka, a to bolo vlastne príjemné, aspoň ju nikto neposielal spať, práve keď sa najlepšie zabávala, a nikto ju nenapájal rybím tukom, keď mala chuť na cukríky. Kedysi mala Pipi ocka, na ktorom si veľmi zakladala, a pravda, ešte dávnejšie mala aj mamku, ale to bolo tak dávno, že sa na ňu už vôbec nepamätala. Mamička umrela, keď bola Pipi ešte malé, malučičké dieťatko v kolíske a revala tak strašne, že pri nej nikto nevydržal. Pipi si predstavovala, že mamka teraz sedí kdesi v nebi a pozerá na ňu škáročkou.
Pipi bola veľmi zvláštne dieťa. Najzvláštnejšia na nej bola jej sila. Bola taká mocná, že na celom svete sa nenašiel policajt, čo by sa jej vyrovnal silou. Keď sa jej zachcelo, mohla zdvihnúť celého koňa. A to sa jej aj chcelo. Veď ho aj mala! Kúpila si ho za jeden zo svojich mnohých zlatých dukátov v ten deň, keď sa nasťahovala do vily Vilôčky. Vždy po ňom túžila. A teraz ho ubytovala na verande. Lenže keď si tam Pipi chcela popoludní vypiť kávu, čo s koňom? Jednoducho ho chytila a preložila do sadu.
Vedľa vily Vilôčky bola ďalšia záhrada a v nej dom. Bývali tam otecko a mamička s dvoma dobrými deťmi, chlapcom a dievčatkom. Chlapec sa volal Tomi a dievčatko Anika. Boli to milé, veľmi dobre vychované a poslušné deti. Tomi si nikdy neobhrýzal nechty, vždy sa správal podľa mamkinho želania. Anika neplakala, keď sa jej nestalo po vôli, vždy mala na sebe pekné vyhladené bavlnené šaty a dávala si veľký pozor, aby si ich nezašpinila. Tomi a Anika sa spolu pekne hrávali v záhrade, ale pri hrách často túžili po kamarátovi.
Pipi Dlhá Pančucha si vyšla na rannú prechádzku. Vyzerala takto:
Vlasy mala ryšavé a zapletené do dvoch tuhých vrkočov, ktoré jej trčali z hlavy ako dve mrkvy. Nos – to bol hotový zemiačik a celý pehavý. Pod nosom mala širočizné ústa a v nich zdravé biele zuby. Na sebe mala nevídané šaty. Veď si ich aj sama ušila. Mali byť belasé, ale látka jej nevystačila, a tak si k nej kde-tu prišila kúsky červenej látky. Dlhé tenké nohy sa jej strácali v dlhých pančušiskách, hnedej a čiernej – nuž bola to naozajstná Dlhá Pančucha. Čierne topánky mala práve dvakrát toľké ako chodidlá. Otecko jej ich kúpil v Južnej Amerike trocha väčšie, aby do nich dorástla a Pipi si nikdy neobula iné.
No Tomi a Anika hľadeli s najväčším obdivom na malého opičiaka, ktorý sedel neznámemu dievčaťu na pleci. Mal belasé nohavice, žltý kabátik a biely slamený klobúčik.
(A. Lindgrenová: Pipi Dlhá Pančucha)
Keď sa rozloží herný plán, všetci hráči sa so svojimi figúrkami postavia na štart. Je potrebné, aby bol jeden hráč kontrolórom (môže byť aj hráčom v hre), ktorý rozdáva tehličky aj písmenká a kontroluje priebeh hry. Hráči si vopred určia poradie a podľa hodu kockou začnú postupovať v smere šípok v hre. Jednosmerné šípky (červené) ukazujú smer hry a dvojsmerné šípky (čierne) označujú skratku, ktorou hráč môže ísť, pokiaľ jeho predchádzajúci hod skončil na políčku hraničiacom s takouto dvojsmernou šípkou. Prerušovaná šípka (zelená) umožňuje hráčom chodiť dookola, keď ešte nechcú ísť do cieľa (napr. nemajú dosť kariet s hviezdou či písmeniek).
Hráči v priebehu hry plnia úlohy podľa farby políčka, na ktoré sa postavia:
1. žlté políčko: hráč dostane tri písmenká,
2. červené políčko: hráč dostane tri tehličky,
3. žlté a červené políčko s písmenom K: hráč dostane tri písmenká alebo tehličky, ak správne odpovie na otázku z príbehu, ktorá je na červeno-žltej kartičke; pokiaľ hráč neodpovie správne, pokračuje v nasledujúcom kole v hre,
4. modré políčko s označením KARTA: hráč dostane päť písmeniek alebo tehličiek (podľa vlastného výberu), ak správne odpovie na otázku z príbehu, ktorá je na modrej kartičke; pokiaľ hráč neodpovie správne, vezme mu kontrolór (podľa vlastného uváženia) päť písmeniek alebo tehličiek a vráti ich do banky,
5. zelené políčko: hráč stojí jedno kolo,
6. políčko s hviezdou: hráč si vyberie ktorúkoľvek kartu s hviezdou a dostane ju od banky bez platenia,
7. oranžové políčko SKRATKA: hráč pokračuje kratšou cestou,
8. oranžové políčko BONUS: hráč dostane desať písmen,
9. políčko s truhlicou – POKLAD: hráč dostane 20 písmen, desať tehličiek a ľubovoľnú kartu s hviezdou, ktorá mu chýba,
10. ružové políčko SPÄŤ NA ŠTART: hráč sa musí vrátiť na štart, ale získané tehličky a písmenká si necháva.
Hráči zo získaných písmeniek skladajú na hracej ploche pred sebou v priebehu celej hry slová (Slová, ktoré „sa hrajú“, možno obmieňať – môžu to byť napríklad len slová istého slovného druhu.), ktoré môžu obmieňať. Písmenká môže získať tak, že stúpi na žlté políčko, resp. na žlté políčko s označením K, resp. si ich môže kúpiť (jedna tehlička = jedno písmenko) kedykoľvek počas hry, ale vždy len vtedy, keď je na ťahu. Platné sú všetky spisovné slová v akomkoľvek tvare, no musia mať najmenej tri písmená. Skratky ani vlastné mená nie sú povolené.
Za tehličky, ktoré hráč dostane na červenom políčku, si okrem písmeniek môže hráč kúpiť aj karty s hviezdou, na ktorých sú vyobrazené motívy z knihy Pipi Dlhá Pančucha: Vila Vilôčka (stojí desať tehličiek), kôň Alfréd (osem tehličiek), opičiak Pán Galán (päť tehličiek), topánky Pipi Dlhej Pančuchy (tri tehličky). V každom kole si hráč môže kúpiť maximálne jednu kartu s hviezdou. Hráči si ich môžu medzi sebou aj predávať za vzájomne dohodnutú cenu.
Keď hráč príde do cieľovej rovinky a nemá ešte všetky karty s hviezdou alebo usúdi, že ešte nemá dostatok písmeniek, môže sa pohybovať v kruhu a do cieľa ísť vtedy, keď uzná za vhodné. Na vstup do cieľa hráč nepotrebuje hodiť na kocke presný počet (tzn. ak je dve políčka pred cieľom, ale na kocke padne hodnota štyri, môže ísť do cieľa. V tom okamihu sa hra končí a hráči majú možnosť nakúpiť si písmenká alebo jednu kartu s hviezdou.
Po uzatvorení hry sa hráčom, ktorí majú všetky štyri karty s hviezdou, spočítajú body za slová. Za každé trojpísmenové slovo hráč získa bod, za štvor- alebo päťpísmenové slovo získa dva body a za každé slovo, ktoré je dlhšie ako päť písmen, získa tri body. Za vstup do cieľa (za uzatvorenie hry) získa hráč tri body. Hráč, ktorý má najviac bodov, sa stáva víťazom.
Kartičky môžete nájsť tu: Kartičky
Kľúče odpovedí nájdete tu: Kľúče k úlohám
