Žiakom rozdáme nastrihané časti z drámy Antigona. Jednotlivé ukážky nebudú obsahovať svoje zaradenie (teda či patria do prológu, epilógu alebo do jednotlivých dejstiev). Žiaci si ich budú mať usporiadať len na základe logickej následnosti, čo sa asi mohlo stať a v akom poradí. Potom im prerozprávame príbeh tak, ako sa naozaj odohral. Takto si príbeh ľahšie zapamätajú a oboznámia sa aj s charaktermi postáv na základe ich jednotlivých prehovorov.
Prológ:
Isména: Neviem Antigona. Od toho
dňa, ako zahynuli naši bratia, keď
si navzájom v tej istej chvíli spôsobili
smrť, mi chýba akákoľvek, zlá i dobrá správa.
Antigona: Kreón ustanovil pohreb
so všetkými poctami len pre jedného
z našich bratov – druhému ich odoprel! Len
Eteokla vraj dá vložiť do hrobu tak,
ako káže mrav... o mŕtvom tele
Polyneika mal však mal pred občanmi
vyhlásiť, že nik ho nesmie prikryť
zemou ani oplakať!
Isména: Pozri – len my dve už ostávame, najhoršia
však bude práve naša skaza, ak sa
nepoddáme výroku a moci vladára,
a porušíme príkaz! Musíme si
uvedomiť, že sme iba ženy, ktorým
neprislúcha biť sa s mužmi, navyše ak
máme do činenia s vládou mocnejších, a
treba poslúchať nie iba v tomto prípade –
i v iných, hoci budú ešte bolestnejšie.
Nech mi naši mŕtvi v ríši tieňov
odpustia – no ja sa poddám presile a
budem poslúchať tých, ktorí vedú mesto.
Pokúšať sa o nemožné – to je šialenstvo.
Vstupná pieseň zboru:
Náčelník zboru: Tak siedmich veliteľov nepriateľa
premohlo sedem veliteľov brán
a dvaja bratia svoje mŕtve telá
namiesto zbraní dali ako daň
na oltár Diov.
Obaja padli kopijov,
keď naraz zdvihli jeden na druhého zbraň.
1.dejstvo
Náčelník zboru: Ty máš právo
uplatňovať zákon na mŕtvych i na živých.
Prvá pieseň zboru:
Síl na svete je mnoho, ale nijaká
silnejšia ako človek, ktorý
aj do zúrivej víchrice a lejaka
Sa púšťa, aby na pochmúrnom mori
prerážal valmi vĺn, čo kolíšu
a oblievajú sťažne jeho lodí.
2.dejstvo:
Strážca:
A začala hneď na mŕtvolu v dlaniach
nosiť suchý prach s kanvou z medi,
krásne tepanou, tri razy poliala hrob
na znamenie obety.
Antigona:
Áno, lebo to bol zákaz, ktorý nepochádzal od Dia a ani Diké, spoločníčka
bohov v podsvetí, nám nenariadila
Nič podobné.
Kreón:
Keby som jej trúfalý čin nechal bez trestu,
bol by som ešte mužom? Bola by ním
ona!
Ak chceš milovať – tak miluj v podsvetí! No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!
3. dejstvo:
Kreón:
A preto treba dodržiavať rozkazy
a nikdy nepodľahnúť žene.
Haimón:
Ak môžem, napriek tomu, že som mladší
povedať svoj názor, tak si myslím, že
niet vari lepšej túžby, ako túžba stať
sa mužom, čo si so všetkým dá rady. Každý sa ním, pravda, nestane – veď je to zriedkavosť – a vtedy treba poslúchať tých,
ktorí dobre radia.
Kreón:
Vyvedú ju
do pustatiny a za živa ju pochovajú
v skalnej hrobke.
4.dejstvo:
Antigona:
Mám iba jednu nádej – že tam budem milá otcovi aj matke, milá tebe drahý brat!
5. dejstvo:
Teiresias:
Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby, preto nenazývam nerozvážnym muža, ktorý pochybil a padol do nešťastia,
Ak má vôľu ustúpiť a chybu napraviť. No tvrdohlavosť je znak bláznovstva. Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dožič jeho telu pokoja. Čo je to za hrdinstvo po druhý raz zabiť mŕtvolu?
Epilóg:
Prvý posol:
My, plniac rozkaz zdeseného
Vladára, sme nazerali dnu a
Zazreli sme v hrobke, celkom vzadu, chúďa dievča, ako visí, uškrtená vlastným závojom, a Haimón objíma jej trup a vzlyká nad už svojou mŕtvou nevestou a nad otcovým činom.
A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs.
Druhý posol:
Jeho matka – tvoja manželka sa zavraždila. Leží v mláke krvi.
Náčelník zboru:
Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.
