Narodil sa 27 januára 1829vo Vyšnom Skalníku – zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici. Bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.
Matka mu zomrela, keď mal ešte len trinásť rokov. Jeho prvá škola bola evanjelická ľudová škola v rodnej dedine. Vďaka nadaniu a postaveniu sa rozhodol odísť za vzdelaním. Študovať odišiel na latinskú školu do Oždian. 9. septembra 1843 sa zapísal na evanjelické lýceum v Levoči. V Levoči skončil Botto dva najvyššie gymnaziálne stupne, rétoriku a filozofiu. Po štúdiu na evanjelickom lýceu v Levoči sa Botto rozhodol pre vtedy menej typické zamestnanie, inžinier-zememerač.
Tvorba
Do časopisov prispieval pod pseudonymom Janko Maginhradský (J. M-ski). Tento pseudonym si vybral podľa vrchu nad jeho rodiskom. Jeho básnické začiatky spadajú do obdobia, keď slovenský literárny romantizmusnadobúda vyhranenejšiu podobu. Jeho prvá tlačená báseň Hrob vyšla v časopise Orol tatranský. Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Cez postavu ľudového hrdinu sa vyslovoval o dobových problémoch a situácii v národnom živote, aktualizoval ľudové tradície a zvýraznil v nej hodnoty živé aj v tom období. Z ľudových tradícií si vzal námety aj pre balady. Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, zaujímal k nim postoj a spoločensky sa angažoval. Písal vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote.
Známe balady
Dva hroby
Z vysokých javorov lístočky padajú
Tajný šuhaj
Práčka na Rimave
Rimavín
Žltá ľalia
Ctibor
Margita a Besná
Lucijný stolček
Alegorické skladby
Povesti slovenské
Báj na Dunaji
K mladosti
Skladby
Pieseň Jánošíkova
Krížne cesty
Smrť Jánošíkova
Ľudové povesti
Báj na Dunaji
Báj Maginhradu
Báj Turca
Povesť bez konca
Písal aj vlastenecké a príležitostné básne.
