Riekanky

Lastovička Slovenskom letela

veľa krásy po ceste videla.

Hrady, zámky, kaštiele

zažila tam chvíle vesele.

Na horách sa jej páčilo,

orlíča sa s ňou lúčilo.

Viedla jazerá, rieky, jaskyne

aj iné krasy prírodne.

Slovensko je jej domovom,

preto sa vźdy vracia s úsmenov.

V jeseni zajac po lese behal,

vysoko na strome jablko zbadal.

Vrana ho rýchlo odtrhla z jablone.

Bác. Padajúce jablko chytil jež náhodne.

Teraz sa všetci navzájom hádajú,

každý chce jablko, preto vrieskajú.

Múdry medveď im ochotne poradil.

Jež jablko na štyri rovnaké časti rozdelil. 

Podľa ruskej rozprávky

Bola raz jedna obyčajná kobyla,
ktorá sa s bystrým býkom skoro pobila.
Býk zožral kobyle chutné byliny,
v stajni má teraz len samé piliny.

Na býka sa hnevá aj celý dobytok,
pretože nemá obyčajný príbytok.
Aby sa prestali na býka hnevať,
musel by býk v inej stajni bývať.

Tiež nesmie kobyle byliny kradnúť,
a nad obyčajným dobytkom vládnuť.
Preto musí bystrý býk už len dobrý byť,
aby mohol s celým dobytkom v stajni žiť.

Čierny krtko malý žiačik
nič nevedel neboráčik.
Neučil sa len sa hral,
všetkých krtkov zabával.
S chuťou sa mu všetci smiali,
nevedkom ho nazývali.
Nevedel B ani C,
nespočítal krtince.

Nariekala malá žabka,
že ju bolí predná labka.

Neplač, žabka, maličká,
že ťa bolí nôžička.

Príde tvoja mamička,
poláska ťa trošička.

Zavolá aj lekárku,
dá mastičku na labku.

Potom budeš skákať
a v močiari kvákať.

Kvá - kvá - kvá,
kváki - kváki - kvá!

Jeden, dva, tri,
vyrástol sťa Tatry,
štyri, päť, šesť,
stále chce len jesť,
sedem, osem, deväť,
bude tučný ako medveď.

Raz, dva tri,
spadni do jamy.
Štyri, päť, šesť,
vylez z jamy hneď.
Sedem, osem,
ty žmúriť ideš.

Myška beží
raz, dva, tri
pod posteľ
sa rýchlo skryť,
lebo príde mačka,
bude veľká naháňačka.

Malý, veľký, neporiadny
navštevuje jej brány.
Spolu sa tu stretávame,
zrnko šťastia zasievame.

Škola, tá má veľké ústa,
stále nás len volá.
S úsmevom a  bezstarostní
vraciame sa k nej znova.

Od jari až do jesene,
hravo múdrosť do hlavy seje.
Všetkým dáva vedomosti,
každý túži po múdrosti.

Veľa si nás naučila,
naša milá škola.
Pred vedou a učením
ešte nikto neunikol.

Žijem krásny sen,
kde ružový je svet.
Škola je v ňom našou matkou,
skúškami prechádzam hladko.
Učenie je naším otcom,
prikladám mu dôraz so cťou.
Každý predmet je správny brat,
o vedomosti sa podelí rád.
Tabuľa je dobrou sestrou,
učiteľ nás vždy pošle správnou cestou.
Škola je pre mňa veľkou šťastnou hrou,
pretože je presiaknutá múdrosťou.